Architektonické spôsoby prekonávania bariér - od najlepších po najhoršie

Predtým, než sa spolu pustíme do bádania po tom, ktorý spôsob prekonávania bariér je najideálnejší z pohľadu jazdcov na vozíkoch, úvodná poznámka: Nie som vyštudovaný architekt ani odborník na úpravy verejných priestorov. Všetko, čo sa tu dočítate, sú laické poznámky človeka s celoživotnou "jazdeckou" praxou. A teraz, poďme na článok.

Nájazdová rampa

Zo všetkých spôsobov na prekonávanie výškových rozdielov, považujem nájazdovú rampu za ten najlepší možný. Ideálna rampa je taká, ktorá je pevne spojená so svojim okolím, napríklad betónová, kovová či drevená.

No pozor! Aby to nebolo také jednoduché, táto rampa musí mať dostatočne pohodlný sklon, aby bolo ľahké ju prekonať. Spravidla sa jedná o sklon 1:12, čiže 1 výškový meter musí byť prekonaný 12 metrami dĺžky. Okrem toho by správna rampa mala spĺňať aj ďalšie parametre, ako vhodné zábradlia a podobne. Možno ešte spravím na túto tému samostatný článok.

Ďalšia dôležitá vec ohľadom nájazdovej rampy je tá, aby bola v plnom profile. To znamená, aby to neboli dve rovnobežné koľajnice s medzerou pre schody uprostred. Vozíky majú totiž rôzne šírky a niektoré sú pre koľajnice buď priúzke alebo príliš široké. Takáto dvoj-rampa teda neslúži ideálne svojmu účelu dostať vozík skrz bariéru.

Výťah

Áno, bavíme sa o klasickom osobnom výťahu, aký je možné nájsť (takmer) kdekoľvek. Výťah je veľmi komfortné riešenie prekonávania bariér. Najmä ak sa bavíme o vysokom vertikálnom prevýšení, je výťah nepostrádateľným prvkom bezbariérovosti.

Samozrejme, najväčšiu dôveru mám k novým výťahom a to hneď z niekoľkých dôvodov: Sú priestrannejšie, čistejšie a aj tlačidlá pre jednotlivé poschodia v kabíne či tlačidlo na privolanie výťahu vonku sú vo výške, ktorá je zvyčajne postačujúca aj pre sediaceho pasažiera.

Žiaľ, pri výťahoch vidím aj mínus: Sú závislé od dodávok elektriny, takže ak napríklad vypadne prúd a výťah nefunguje, človek, ktorý je naň odkázaný, bude mať s presunmi veľké problémy. Preto som ho v tomto rebríčku zaradil až za nájazdovú rampu.

Schodisková plošina

Bronzovú priečku udeľujem schodiskovej plošine. Je to dobré riešenie na prekonávanie schodísk. Nevyžaduje si toľko priestoru ako výťah, pretože plošina sa dá primontovať k zábradliam a jej konštrukcia je zvyčajne taká, že sa dá v prípade potreby sklopiť, aby neprekážala vtedy, keď ju nikto nevyužíva.

Plošiny sa dajú vyrobiť do rôznych rozmerov tak, aby vyhovovali rôznym potrebám a zároveň, aby sa vošli do daného priestoru.

Nevýhody vidím v tom, že sú relatívne pomalé a nie sú prispôsobené pre presun viacerých "jazdcov" naraz. Okrem toho je dôležité, ak s daným "jazdcom" ide aj sprievodná osoba, ktorá pomôže vyklopiť madlá, ktorými sú zvyčajne takéto plošiny vybavené kvôli bezpečnosti.

Záver

Ak by som to mal zosumarizovať, najvhodnejším riešením na prekonávanie bariér je to, ktorého fungovanie je najmenej závislé od externých faktorov. Preto som na prvé miesto zaradil nájazdovú rampu, pretože ak je správne vybudovaná, je na ňu spoľahnutie aj vtedy, keď ostatné prostriedky nie sú k dispozícii.

Samozrejme, v najideálnejšom prípade preferujem také riešenia, ktoré sú už od základu navrhnuté tak, aby si vyžadovali čo najmenej dodatočných zásahov na odstránenie bariér. Univerzálne navrhovanie je ideálny zoznam štandardov prístupnosti, ktorého by sa mali držať všetci architekti a stavebníci. No ak už nejaké bariéry objektívne vzniknú, je dôležité, aby sa dali prekonať spôsobom, ktorý je najvhodnejší.