Dovolenka del Sol, časť 3: Výlet bez fotiek a deň bez výletu

Španielsko. Krajina, ktorú som už raz navštívil a ktorá ma očarila. Už dlhšie som sa do nej chcel vrátiť a na prelome septembra a októbra 2024 sa to aj podarilo.

V minulej časti ste sa dočítali:

• po ktorom známom hercovi je nazvaná promenáda, na ktorej bývame
• o slovenskej stope v španielskej gastronómii
• o tom, ako sme boli nielen pri mori ale aj NA mori

Uznávam, názov tejto časti je trochu krkolomný, no má to svoj dôvod. Pokrývam v nej totiž hneď dva dni, pri ktorých mi prišlo zbytočné deliť ich do samostatných kapitol, pretože by obsahovo boli veľmi krátke. Spojil som ich teda do jednej. Poďme sa teda na ne pozrieť postupne.

Výlet bez fotiek

Začiatok dňa mal už takpovediac rutinný priebeh: raňajky na terase a espresso na promenáde. Slnko stále intenzívne svietilo, no dvíhal sa vietor, čo malo za následok, že vlny bili na piesočnú pláž s väčšou intenzitou.

V každom prípade sme sa s mojim asistentom Tonom rozhodli, že počas dnešného dňa sa opäť vyberieme smerom k centru, no zastavíme sa na azda najznámejšej pláži v Málage, ktorá sa volá Malagueta. Popritom si pozrieme okolie prístavu a ak budeme mať chuť, spravíme si výlet na mólo, odkiaľ bude akiste pekný výhľad na mesto, more aj blízke pohorie.

Nakoľko nás predchádzajúci deň plný pešej turistiky trochu vyčerpal, rozhodol som sa poriadne si naštudovať miestnu hromadnú dopravu, zistiť, akým spojom by bolo najlepšie sa dostať do cieľa a ušetriť si tak energiu na spoznávanie mesta.

Hoci sme jednu zastávku Pacífico - Princesa mali hneď pod našou bytovkou, autobus č. 40 ju obsluhoval v intervale 1 hodiny. Asi 7 minút peši smerom od pobrežia sa nachádzala ďalšia - Mercado de Huelín - a odtiaľ jazdili spoje 1 a 3, priemerne každých 10 minút.

Urobili sme si teda krátku prechádzku na druhú spomínanú zastávku a bezbariérovo sme nastúpili do autobusu. Lístky na autobus si môžete kúpiť buď online cez aplikáciu EMT - ak viete po španielsky - alebo priamo u vodiča, pokojne aj kartou. My, nepoznajúc, či ako cudzinci máme nárok na ZŤP zľavu pre mňa, sme zvolili druhú možnosť.

MHD jazda Mercado de Huelín - Paseo de Parque-Ayuntamiento

Jazda bola príjemná. Ak by som ju mal porovnať so štýlom jazdy autobusov v Bratislave, tak Bratislava je ako rodeo jazda, kde sa musíte udržať 8 sekúnd v sedle a nevypadnúť, zatiaľ čo Málaga je ako lyžovanie na čerstvo upravenej zjazdovke... asi. Nelyžujem. Ale chápete.

Vystúpili sme na zastávke Paseo del Parque - Ayuntamiento, ktorá sa nachádza na okraji palmového parku oddeľujúceho prístav od historického centra. Pokračovali sme smerom na východ k námestiu, ktoré som spomínal v predchádzajúcej časti, kde sa nachádza múzeum Centre Pompidou, no my sme pokračovali ďalej popod vysoké vežiaky týčiace sa nad prístavom. Interne sme si ich nazvali "Miami".

Za nimi sa nachádzala pláž Malagueta. Veľká pláž lemovaná podobnou promenádou, aká sa nachádzala aj pri našej bytovke, bola plná ľudí a každých pár stoviek metrov sa nachádzali plážové bistrá, tzv. chiringuito. Spravili sme si prechádzku po promenáde a jedno z týchto bistier sme navštívili.

Sadli sme si pod slamenú strechu, objednali sme si, no z toho, čo nám priniesli, sme boli sklamaní. Namiesto čerstvej ryby nám doniesli rozmrazenú a stačilo len jedno sústo, aby sme pochopili, že sme padli do turistickej pasce. Druhá ryba, ktorá mala pristáť na našom stole, nakoniec ani nedorazila, pretože sme vedeli, že to bude podfuk. Lámanou angličtino-španielčinou sme povedali, že o druhú ryby už nemáme záujem a že zaplatíme len za nápoje.

Síce neviem, čo presne nám čašník na to povedal, ale myslím si, že "ďakujeme za návštevu a želáme vám pekný zvyšok dňa" to nebolo.

Rozladení touto skúsenosťou sme sa vrátili späť na námestie s múzeom, našli sme taliansku reštauráciu a napravili si chuť aj zážitky tohto dňa. Škoda tej skúsenosti, pretože lokalita okolo Malaguety sa mi páčila. Bol z nej výhľad na východnú časť mesta aj na celé východné pobrežie.

Po obede sme sa ešte prešli smerom na západ, po "Václaváku", čiže Avenida de Alameda a keď sme prešli mostom ponad Guadalmedinu, nastúpili sme na autobus na zastávke Cuarteles - Perchel a vystúpili sme... niekde úplne inde, než sme čakali.

Pešia trasa zo zastávky Paseo de Parque-Ayuntamiento, okolo majáku, k pláži Malagueta a odtiaľ po promenáde a Avenida de Alameda na zastávku Cuarteles-Perchel

Totiž, tá linka, ktorou sme do centra prišli, mala iné trasovanie smerom z mesta. My, mysliac si že znova vystúpime tam, kde sme nastúpili, čiže na zastávke Mercado de Huelín, sme počas jazdy postupne začali chápať, že "tieto bytovky sme cestou do mesta nevideli".

Vytipovali sme si, kde by asi bolo najvhodnejšie vystúpiť a učinili sme tak na zastávke Avenida de Europa, čo bolo asi 30 minút peši od nášho ubytovania. Odtiaľ sme sa za pomoci tabúľ, polohy slnka a určenia, kde je východná svetová strana, akosi premotali až k promenáde, ktorá nám už bola známa.

Linka autobusu č. 3, ktorý nechodí rovnakou trasou tam aj späť. Vystúpili sme Avenida de Europa...

...odkiaľ sme sa peši vrátili "domov".

Večer sme navštívili neďalekú argentínsku reštauráciu, no vysoké očakávania z tradičného grilovaného hovädzieho mäsa neboli naplnené, takže pokiaľ budete v Málage, vyberte si radšej iný podnik.

A viete, čo sme večer zistili? Že z celého dňa nemáme ani fotku, pretože pamäťová karta zostala celý deň v mojom počítači, keďže som si doň nahrával fotky z predchádzajúceho dňa.

Deň bez výletu

Nasledujúci deň sme - okrem rutinnej kávy v našej obľúbenej kaviarni - poňali oddychovo. Jediné miesto, ktoré sme počas dňa navštívili, bola pláž pod našou bytovkou, ktorá sa volá Playa de la Misericordia.

Prvýkrát sme ju navštívili hneď ráno, pretože sme chceli vidieť východ Slnka. V Španielsku je to takpovediac "o hodinu jednoduchšie", pretože Slnko v tom čase vychádzalo až približne o 8:15, čiže žiadne skoré vstávanie nebolo nutné. Z východu Slnka som po návrate na Slovensko spravil aj krátke časozberné video.

Neskôr v ten istý deň sme navštívili túto pláž s jediným cieľom. Po náročných a intenzívnych dňoch si dopriať trochu oddychu na pláži.

Okrem opaľovania sa a oddychu sme s malou dušičkou navštívili aj chiringuito bezprostredne pri mieste, kde sme oddychovali. Opatrnosť vyvolaná zlou skúsenosťou z predchádzajúceho dňa v nás vyvolala oprávnené obavy, no tie sa tentokrát nenaplnili. Ochutnali sme mečúňa a tzv. rybu sv. Petra, čiže Zeusa ostnatého. Obe boli čerstvé. A chutné. A plávali v olivovom oleji. To, že pred objednávkou nám na stole pristála miska s olivami, už ani nespomínam, to je samozrejmosť, na akú sa dá rýchlo zvyknúť.

Skrátka, bol to deň, aký sme obaja potrebovali, pretože na ďalší deň nás čakal nový výlet. O ňom si ale povieme v ďalšej časti.

Foto: Tono Puk

V ďalšej časti sa dočítate:

• ako sme (ne)navštívili hrad Gibralfaro
• o ulici, ktorá pribudla do zoznamu našich "prekrstených" miest
• o podniku, ktorý vraj patrí Antoniovi Banderasovi