Dovolenka del Sol, časť 5: Reparát
Španielsko. Krajina, ktorú som už raz navštívil a ktorá ma očarila. Už dlhšie som sa do nej chcel vrátiť a na prelome septembra a októbra 2024 sa to aj podarilo.
V minulej časti ste sa dočítali:
- ako sme (ne)navštívili hrad Gibralfaro
- o ulici, ktorá pribudla do zoznamu našich "prekrstených" miest
- o podniku, ktorý vraj patrí Antoniovi Banderasovi
Tenkrát podruhé
V 3. časti tejto série som písal o výlete bez fotiek. Tento výlet sme spolu s mojim asistentom venovali oblasti prístavu Málagy, no keďže pamäťová karta nášho fotoaparátu zostala smutná a osamotená v našom ubytovaní, nemali sme o tomto mieste nič zdokumentované. Preto sme sa rozhodli, že sa na "miesto činu" ešte raz vrátime a všetko poriadne zdokumentujeme.
Tentokrát sme sa však rozhodli vyraziť až popoludní. Totiž, pri našej predchádzajúcej návšteve prístavu sme si všimli, že v jednom zo stánkov, kde predávajú lístky na okružné plavby, bola na výber aj večerná plavba pri západe Slnka. Niežeby sme boli s Tonom nejaké romantické duše ale kvôli výhľadom a pekným fotkám by sa takú plavbu oplatilo absolvovať.
K tomu sa však dostaneme. Deň začal tak, ako vždy: raňajkami na terase "nášho" bytu a kávou na promenáde. Pred nami bol ďalší slnečný deň. Niet divu, že celá oblasť sa volá Costa del Sol, keď tam majú 300 slnečných dní v roku.
Doobeda sme sa opäť zastavili na pláži, trochu si oddýchnuť a načerpať sily na popoludňajší výlet. Vlny pomerne silno udierali na pobrežie a boli doprevádzané dunivým zvukom hneď v momente, ako narazili na okraj pláže. V neďalekom - a nami obľúbenom - chiringuite Los Compadres sme opäť neodolali čerstvým rybám z grilu a po naozaj veľmi dobrom obede sme sa nachvíľu vrátili späť do bytu. A poobede sme vyrazili do mesta.
Už sme sa začínali cítiť ako miestni. Presne sme vedeli, ktoré spoje mestskej hromadnej dopravy máme použiť, aby sme vystúpili v prístave. Našim "tátošom" bol opäť spoj č. 3, opäť zo zastávky Mercado Huelín a vystupovali sme opäť na zastávke Paseo de Parque-Ayuntamiento.
Všetko sme si naplánovali tak, aby sme stihli spomínanú okružnú plavbu, ktorá mala začať o 19:30. Prišli sme teda okolo 19:15 k stánku, len aby sme sa dozvedeli, že počas tohto dňa vyplávala loď už o 19:00, takže plavbu sme nestihli. Nevadí, stále máme čo vidieť.
Vybrali sme sa teda južným smerom, v ústrety majáku, ktorý sa nachádza na východnom móle prístavu. Prechádzali sme popod vysoké vežiaky v štvrti Malagueta (nami premenovaná na Miami) a zanedlho sme náš prvý cieľ dosiahli. K majáku vedie široký bezbariérový chodník a bezprostredne pod majákom je - a bude to znieť tak, že si protirečím - bezbariérové schodisko.
Áno, miestni architekti a urbanisti prišli na spôsob, ako zakomponovať schody a nájazdovú plošinu do jedného celku, takže z toho vzišlo riešenie prístupné pre všetkých. Toto mesto maa skrátka neprestáva príjemne prekvapovať.
Pri spätnom pohľade smerom do mesta sme videli Katedrálu a východne od nej aj pevnosti Alcazaba a Gibralfaro, ktoré sa s postupujúcim večerom zaodeli do nočného osvetlenia.
Smerom od majáku späť na sever sme prechádzali vrchným chodníkom, takže sme mali na celý prístav dobrý výhľad. To, že spodný chodník bol s tým vrchným prepojený niekoľkými výťahmi v niekoľko sto-metrových rozostupoch, už hádam nemusím pripomínať. V Málage samozrejmosť. Na Slovensku utópia.
Zároveň sa z nášho chodníku dalo prejsť smerom k prechodom pre chodcov po nájazdových plošinách, takže opäť pridávam ďalšie body za prístupnosť.
Denného svetla pomaly ubúdalo, takže sme sa prešli okolo múzea Centre Pompidou a po Móle č. 1 sme sa dostali až do štvrte Soho. Tá sa nachádza na západnej strane prístavu a južne od "Václaváku", čiže od Avenida de Alameda. Je to umelecká štvrť s pravouhlou sieťou relatívne úzkych ulíc. Na prízemí tamojších domov môžete zapadnúť do niektorého z početných tapas barov, no my sme pokračovali ďalej na západ.
Našim cieľom sa totiž opäť stala reštaurácia Tasca Láska, o ktorej som písal v 2. časti blogu. Opäť nesklamali a zasýtili naše hladné krky. Následne sme zo zastávky Cuarteles-Perchel nasadli na nám dobre známy autobus č. 3 (samozrejme bezbariérový) a odviezli sme sa späť na ubytovanie.
Bol to veľmi príjemný deň a hoci nám nevyšla večerná plavba, Málaga nám ukázala, že jej to pristane aj vo svetle zapadajúceho slnka.
Foto: Tono Puk
V ďalšej časti sa dočítate:
- o bezba- a bezva promenáde
- o tom, ako sa tu môžu okúpať aj ľudia na vozíku
- o našej ceste domov