Futbalový EUROdenník - časť 1: Pripraviť sa, pozor, štart!

22.06.2024

Futbal. Svetový fenomén. Sledujem ho odmala a z času na čas navštevujem zápasy, najmä vo svojej rodnej Bratislave. No keď som sa dozvedel, že Majstrovstvá Európy sa budú konať v Nemecku a že naši futbalisti sa na ne kvalifikovali, bolo to jasné: musím tam ísť! V najbližšej sérii nazvanej Futbalový EUROdenník sa dočítate o všetkých dôležitých veciach, ktoré boli s týmto výletom spojené, či už sa jedná o plánovanie, samotnú cestu alebo o dojmy po návrate. Športu zdar a cestovaniu tiež!


V tejto časti sa dozviete:

  • o tom, že lístky na vlak sa na Slovensku oplatí kupovať osobne
  • o skvelom prístupe leteckej spoločnosti
  • o tom, či v cudzine uznávajú zľavy na slovenský ZŤP preukaz

Keď bolo jasné, že slovenská futbalová reprezentácia postúpi na Majstrovstvá Európy vo futbale, rovnako bolo jasné, že na ne chcem ísť. Po žrebovaní v decembri 2024, kedy boli Slovákom vylosovaní súperi z Belgicka, Rumunska a Ukrajiny, sa spustila lotéria o lístky, ktorú organizovala UEFA, čiže Európska únia futbalových asociácií – organizátor Majstrovstiev Európy. Práve Belgicko som považoval za najatraktívnejšieho súpera, veď hráči ako Kevin de Bruyne, Romelu Lukaku či Jan Vertonghen sú jedni z najlepších hráčov na svojich pozíciách na svete.

Hneď po zverejnení žrebovania skupín som sa zaregistroval do lotérie o futbalové lístky. Vyplnil som svoje osobné údaje, uviedol som, o aký zápas mám záujem a aký typ lístka preferujem. Samozrejme, za lístky sa tak či tak platí, no práve pre veľký záujem o ne bola spustená lotéria a tí, ktorí v nej boli vylosovaní, mali prednostné právo na nákup.

S mojim asistentom Carlosom som prebral túto situáciu a dohodli sme sa, že ak ma vyžrebujú, on pôjde so mnou. Vyplnil som registračný formulár, v ktorom bola možnosť prejaviť záujem o lístky "ZŤP + doprovod", vybral som zápas Slovensko – Belgicko a zostávalo mi už len čakať.

A naozaj, na konci januára som dostal dlho očakávaný e-mail, v ktorom mi bolo oznámené, že ma vylosovali a v priloženom linku sa nachádzal na odkaz, cez ktorý som mohol zaplatiť za túto dvojitú vstupenku. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o Majstrovstvá Európy, bola cena vstupenky pomerne priaznivá – 30 eur.

A v tom momente sa začal kolotoč plánovania. "Náš" zápas bol stanovený na 17. jún v Deutsche Bank Stadione vo Frankfurte, v spolkovej krajine Hessensko na západe Nemecka. Mal som necelého polroka na to, aby som zarezervoval hotel a vyriešil dopravu do Frankfurtu a späť.


Hotel

Azda najjednoduchšia časť plánovania sa týkala hotela. Pôvodne som rozmýšľal nad tým, že budem hľadať hotely v blízkosti štadióna a zároveň v dobrej dostupnosti mestskej dopravy. No po porade s Carlosom som tento zámer zmenil a vybral som hotel v blízkosti Hlavnej stanice (Hauptbahnhof), vo štvrti nazvanej Bahnhofsviertel. Totiž, zo stanice pravidelne premávajú vlaky či už na štadión alebo priamo do historickej časti Frankfurtu.

Recenzie na hotel boli trošku zvláštne, priznávam. Niesli sa v duchu "dobrý hotel v zlej štvrti", pretože Bahnhofsviertel je vraj neslávne známy tým, že sa tam pohybuje veľa pochybných ľudí, žiaľ, častokrát pod vplyvom drog. No vravel som si, že v okolí hotela sa budeme aj tak zdržiavať iba nevyhnutný čas pri presunoch na mestskú dopravu či na vlaky.


Foto: Carlos Alberto Moreno
Foto: Carlos Alberto Moreno

Doprava

Ďalšia – a priznám sa, že náročnejšia časť môjho plánovania sa týkala dopravy. Ako sa z Bratislavy dostať do Frankfurtu tak, aby to na jednej strane bolo čo najpohodlnejšie pre mňa aj pre asistenta a na druhej strane, aby to nezruinovalo môj rozpočet?

Môj prvý nápad bol odcestovať do Frankfurtu priamym vlakovým spojením z Viedne. Nakoniec, hotel vo Frankfurte sa nachádzal 4 minúty peši od hlavnej stanice, takže by bolo jednoduché vo Viedni nastúpiť a vo Frankfurte, po približne 6 a pol hodinách cesty vystúpiť.

Ani rozpočet by veľmi nezaplakal, oplatilo by sa to lepšie, než cestovať letecky. Okrem toho, pri vlakovej preprave by som nemusel opustiť svoj vozík, čo by bolo akiste pohodlnejšie, než presadanie si v lietadle.

No na stránke Deutsche Bahn, prepravcu, s ktorým by sme cestovali, bola uvedená výluka na jednom z úsekov, ktorým by sme prechádzali. S tým, že by bola poskytnutá náhradná autobusová doprava až po koniec výlukového úseku, kde by sme opäť nastúpili na vlak. Úprimne, toto sa mi veľmi nepozdávalo.

Vyzeralo to tak, že nakoniec pôjdem letecky, no stále som hľadal inú, lacnejšiu možnosť. A nakoniec som ju aj našiel, hoci pripúšťam, že sa môže zdať prekombinovaná: Cestovať vlakom z Bratislavy do Prahy a lietadlom z Prahy do Frankfurtu. A takouto trasou aj naspäť.

Poradil som sa s Carlosom, či by bol ochotný absolvovať takúto kombináciu a keď som dostal súhlas, pustil som sa do vybavovačiek.

Aby ste mali predstavu, ako si človek na vozíku vybavuje cestovanie: Nie je to len pár klikov ohľadom kúpy lístkov či leteniek. Všade si treba nájsť formulár (alebo písať maily), kde je potrebné uviesť odkiaľ a kam cestujete, akú pomôcku využívate, aký rozsah pomoci od ľudí na danom mieste potrebujete a potom čakať, či vám to schvália alebo nie.

Napríklad čo sa vlakov týka, dlho to vyzeralo tak, že trasu Bratislava-Praha a späť absolvujem s RegioJetom. Avšak po mojej mailovej komunikácii s nimi som zistil, že plošiny na nástup do vlaku využívajú len na území ČR. Nebyť týchto mailov a kúpil by som si lístky na vlak, z Bratislavy by som pravdepodobne neodcestoval.

Preto som si našiel prostredníctvom stránky ZSSK (slovenského prepravcu) iný spoj, obsluhovaný Českými dráhami.

Lenže! Je tu taký chyták: Ak ste ZŤP, lístky online prostredníctvom webu ZSSK nekúpite. Stránka vás skrátka ďalej nepustí. Ak to chcete obísť spôsobom, že si chcete kúpiť "klasický" lístok, potom si zas nemôžete vybrať miestenku na ZŤP miesto vo vlaku. Tento začarovaný kruh sa dá prekonať iba osobnou návštevou predajných miest ZSSK. Presne to som aj urobil a keď už som bol za prepážkou, pýtal som sa, či by bolo možné osobne zaregistrovať ma aj do žiadosti o pomoc pri preprave, čiže pri nástupe a výstupe do/z vlaku. Toto sa zas musí vybaviť výlučne online prostredníctvom formulára.

Skrátka, cestovanie vlakom je pre ľudí s postihnutím tortúra a pripomína 7 Herkulových úloh, pričom každá nadväzuje na predchádzajúcu.

V poriadku teda. Lístky aj s miestenkami "Vozíčkar+doprovod" som kúpil priamo na Hlavnej stanici a v to isté popoludnie som už z domu odoslal údaje do registračného formulára na žiadosť o pomoc pri asistencii pri preprave.


Hlavní nádraží, Praha. Foto: Carlos Alberto Moreno
Hlavní nádraží, Praha. Foto: Carlos Alberto Moreno

Letenky boli trochu jednoduchšie na vybavovanie. Formulár na ich kúpu bol prehľadný a ďalší formulár – tentokrát na stránke Lufthansy, leteckej spoločnosti, s ktorou som mal letieť – na žiadosť o asistenciu pri nástupe a výstupe do/z lietadla bol taktiež ľahko vyplniteľný.

Navyše som sa zadarmo zaregistroval do programu Miles and More, kde som začal zbierať nalietané míle, ktoré budem môcť v budúcnosti meniť za benefity ako zľavy na budúce lety a podobne. No najmä – vďaka môjmu členstvu v tomto programe som sa dostal k telefónnej infolinke, kde mi ohľadom vyplnenia Asistenčného formulára pomohla veľmi ochotná pani, vďaka ktorej celý proces prebehol v poriadku.

A mimochodom – zatiaľ čo ZSSK trvalo cca tri týždne na vyjadrenie, či mi asistenciu na staniciach schvália alebo nie, Lufthanse to trvalo presne 20 minút. Priznám sa, že keď mi dlho nechodila odpoveď zo ZSSK, napísal som mail aj na České dráhy, kde som im uviedol číslo vlaku, nástupnú aj výstupnú stanicu a časy odchodov, aby mi aspoň oni dali nejaké informácie. A České dráhy mi odpovedali kladne ešte skôr, než ZSSK, cez ktorých som danú žiadosť posielal.

Moje posledné pred-cestovné maily sa týkali otázky, či mám nárok na nejakú ZŤP zľavu na cestovanie aj s cudzokrajným ZŤP/S preukazom. Žiaľ, aj v Pražskej integrovanej doprave (kvôli autobusu z Hlavnej stanice na letisko), aj v RMV (regionálny dopravca vo Frankfurte a okolí) mi odpísali, že zľavy platia len pre domácich držiteľov preukazu.

Nevadí. Ohľadom cesty už bolo všetko pripravené, takže už som len odpočítaval dni do odchodu a mohol som vyraziť. O tom však v ďalšej časti.


V ďalšej časti sa dozviete

  • ako prebieha nástup do vlaku
  • o tom, že v označení bezbariérových trás majú aj západné krajiny veľké medzery
  • o hoteli, ktorý si nezaslúži byť v prostredí, v akom sa nachádza