Futbalový EUROdenník - Časť 2: Labyrinty

V minulej časti ste sa dočítali:

• o tom, že lístky na vlak sa na Slovensku oplatí kupovať osobne
• o skvelom prístupe leteckej spoločnosti
• o tom, či v cudzine uznávajú zľavy na slovenský ZŤP preukaz

Bratislava

Nastal deň odchodu. V sobotu 15. júna bolo v Bratislave krásne počasie. Po príchode na stanicu sme s asistentom išli do infocentra ZSSK, aby som si overil, či všetko ohľadom asistencie s mojim nástupom do vlaku platí.

"Áno, čakajte na nástupišti 1, tam bude pristavený vozeň, do ktorého pôjdete", bola odpoveď pani za prepážkou.

Vlak prišiel a zriadenci stanice pristavili kovovú zdvižnú plošinu s nájazdovými rampami z oboch strán. Z jednej strany som nastúpil na nástupišti, druhou som vystúpil do vlaku. Môjho asistenta síce doslova okríkli, že nemôže byť na plošine so mnou, čo nedáva logiku, lebo potrebujem pomoc s presunom z plošiny, no nastúpil inými dverami do vlaku a čakal ma pri "mojich" dverách, aby mi pomohol dostať sa dnu.

Tento proces trval možno 5 minút ale v zásade sme všetko stihli včas. Na naše prekvapenie sa však vo vlaku nenachádzalo sedadlo pre asistenta a to napriek tomu, že sme ho na našej miestenke mali uvedené. Našťastie nebol problém dohodnúť sa s ďalšími cestujúcimi, aby jedno zo sedadiel pre Carlosa uvoľnili, pretože vlak nebol plne obsadený.

Oproti mojej predchádzajúcej ceste vlakom mi teraz chýbala v našom vozni jedna vec – sklápací stolík v priestore pre vozík. Keď sme s Carlosom cestovali pred pár rokmi vlakom – tiež do Prahy – bol tam. Teraz už nie. Nevadí, ak budem potrebovať telefón, poprosím Carlosa, nech mi ho podrží a ja si vybavím, čo budem potrebovať.

Praha

Po štyroch hodinách pohodlnej a silno klimatizovanej jazdy sme prišli na Hlavní nádraží do Prahy. Tam ma čakala moja sestra, s ktorou som sa dohodol, že sa stretneme, nakoľko tam žije. Počkala nás na nástupišti, zatiaľ čo zriadenci stanice mi pomohli dostať sa z vlaku von, opäť prostredníctvom zdvižnej plošiny.

Keďže som mal pomerne dlhý prestoj, spoločne sme prešli cez slávne Václavské námestie a namierili sme si to do tradičnej českej hospody U Pinkasů. Po vynikajúcom obede sme sa vrátili späť na stanicu, pretože spred jej predného východu sa nachádzalo nástupište na špeciálnu autobusovú linku priamo na letisko.

A tu nastalo prvé blúdenie. Orientačné tabule síce ukazovali ikonu autobusu s malým lietadlom, lenže všetky viedli len cez eskalátory, ktoré boli pre môj vozík neprístupné. Nikde nebolo vidno označenie alternatívnej trasy navádzajúcej na výťahy alebo s piktogramom vozíčkara. A tak sme s Carlosom blúdili od jedného konca nádražia na druhý. Samozrejme, moja sestra nás hľadala a asi blúdila tiež. Začali sme byť trochu nervózni, či všetko stihneme a pod tlakom rýchlo bežiaceho času sme s Carlosom spravili rozhodnutie, že to riskneme a vyjdeme na vyššie poschodie eskalátorom. Poprosili sme jedného pána, aby nám pomohol chytiť môj vozík a vystúpili sme na vyššie poschodie. Nakoniec sme sa aj so sestrou opäť našli.

A zistili sme – toto bude rada aj pre vás, píšte si – že z -1. poschodia na prízemie môžete prejsť výťahom označeným na Nástupišti 1 a z neho sa cez starú halu dostanete k autobusu. Nabudúce budeme múdrejší.

So sestrou sme sa pri autobuse rozlúčili, nastúpili sme doň a po asi 30 minútach sme vystúpili pred Terminálom 2 pražského letiska. Prišli sme na check-in, kde som sa ohlásil kvôli asistencii pri nástupe do lietadla, od pani za prepážkou som dostal čiarový kód na vozík, ktorý pomôže zamestnancom letiska priradiť ho do správneho lietadla, neskôr sme prešli cez bezpečnostnú kontrolu, ktorá bola dôslednejšia než pri mojom predchádzajúcom lete.

Totiž, bezpečnostný pracovník požiadal môjho asistenta, aby ma dočasne preložil na iný vozík, aby mohli skontrolovať ten môj. Toto predtým nebývalo, väčšinou ma kontrolovali priamo v mojom vozíku. Bola to len krátka kontrola, všetko bolo v poriadku a tak ma Carlos mohol preložiť naspäť a pokračovali sme k našej odletovej bráne.

Mali sme trochu času, zastavili sme sa teda na káve, kde sme zistili, že odlet nášho lietadla bol posunutý o pol hodinu.

Keď nadišiel čas otvorenia našej brány, našli si nás zriadenci letiska určení na pomoc pri mojom nástupe do lietadla. Do lietadla sme s Carlosom nastupovali ako prví. Zriadenci ma presunuli na úzku stoličku s kolieskami, takú, ktorá sa zmestí do uličky lietadla, odtiahli ma na miesto, ktoré som mal uvedené na letenke a pomohli mi usadiť ma na mojom mieste. To bolo pri okne, takže som sa mohol tešiť na pekné výhľady.

Až po tom, čo som bol usadený, pustili do lietadla ostatných cestujúcich. Za približne 20 minút sa lietadlo naplnilo a mohli sme vyštartovať.

Let bol hladký, pohodlný, rýchly a čo sa týka výhľadov, nádherný. Zapadajúce Slnko osvecovalo oblaky do zlatých tónov. Bolo to ozaj krásne.

Frankfurt

Po niečo vyše hodine sme pristáli na jednom z najrušnejších letísk v Európe, vo Frankfurte. Ak sme do lietadla nastupovali ako prví, vystupovali sme poslední. Museli sme totiž počkať, kým sa lietadlo vyprázdni, aby mali zriadenci letiska voľný priestor na môj presun na stoličku a jej výjazd z lietadla.

Naše lietadlo však nebolo pristavené priamo pri nástupnom tuneli ale na vonkajšej ploche. Prišlo pre nás špeciálne upravené vozidlo, v podstate akýsi vysokozdvižný vozík s veľkou priestrannou zdvižnou kabínou, v nej ma presunuli späť na môj vozík a odviezli k letiskovému autobusu, ktorým sme sa presunuli k terminálu.

Našťastie, môj vozík zostal nepoškodený. Toto píšem, pretože občas sa stáva, že pri rýchlej manipulácii v batožinovom priestore sa vozíky zvyknú poškodiť.

Naša ďalšia úloha bola dostať sa z terminálu na nástupište regionálneho vlaku, ktorý nás odvezie na Hlavnú stanicu v centre Frankfurtu. A táto úloha bola ťažšia, než som predpokladal. Narazili sme totiž na podobný problém ako v Prahe – zle označenú alternatívnu bezbariérovú trasu na nástupište. Pretože všetky cedule síce ukazovali Regionalbahnhof, ktorý sme hľadali, no zakaždým sme natrafili len na pohyblivé schody. Keby aspoň pri tých eskalátoroch bola nejaká infografika v zmysle "Ak potrebujete použiť výťah, choďte tam-a-tam". Ale nič. Hľadali sme, blúdili, už sme boli aj unavení po celodennom cestovaní, takže sme boli aj trochu nervózni.

Pristavili sme sa pri infostánku Deutsche Bahn, spýtali sme sa na výťah k nástupišťu 1 a pán nám oznámil, že sa nachádza priamo za ich infostánkom. Žiadna tabuľa však naň neukazovala až do momentu, kedy sme si tento infostánok neobišli. Nebyť týchto pánov, výťah by sme možno stále hľadali.

Nakoniec sa nám podarilo nájsť správne nástupište, nastúpili sme do správneho vlaku (toto zdôrazňujem kvôli poslednej kapitole, ktorú budete čítať) a odviezli sme sa na Hauptbahnhof, čiže Hlavnú stanicu. Náš hotel sa nachádzal skutočne len na skok.

Hotel

Ešte pred ukončením už aj tak siahodlhého elaborátu vám musím povedať o hoteli. Recenzie neklamali. Naozaj je to "dobrý hotel v zlej štvrti". Nachádza sa v slepej uličke kúsok od Hlavnej stanice. Tá ulička je špinavá a hlavne po večeroch plná ľudí, s ktorými neradno čokoľvek riešiť. Častokrát to totiž boli užívatelia drog či díleri a podľa toho to v uličke aj "voňalo".

No akonáhle sme vošli cez (bezbariérový) vstup do hotela The Niu Charly, bolo to ako prechod cez Hviezdnu bránu do iného sveta. Je to útulný, čistý a pekne usporiadaný hotel, ktorý vôbec nezapadal do koloritu svojho okolia.

Navyše disponuje bezbariérovou izbou na prízemí, čo je určite výhoda. Samotná izba nebola veľká a hoci som vopred poprosil o také usporiadanie postelí, aby boli čo najďalej od seba, pretože budem potrebovať priestor pre pohyb s vozíkom, nakoniec boli postele priamo pri sebe.

Kúpeľňa bola veľká, s vyspádovaným sprchovým kútom, no k umývadlu sa nedalo s vozíkom dostať, pretože pod ním bola primontovaná skrinka. Toto isté bolo aj pri mojej minuloročnej dovolenke v Slovinsku a opäť sa prihováram za to, aby tento nezmysel z hotelových kúpeľní zmizol.

Okná sme mali otočené do vnútorného dvora a nie na to "drogové doupě" na ulici, čiže to bola tichá izba, ideálna na prespatie a krátke zdržanie sa. Prvý a veľmi hektický deň je za nami.

Naše trasy

Vlak EC172: Bratislava Hlavná stanica - Praha Hlavní nádraží

Autobus AE: Praha Hlavní nádraží - Praha Letiště (Terminál 2)

Let Praha - Frankfurt (bez mapy, žiaľ)

Mestský vlak S8: Frankfurt Flughafen Regionalbahnhof - Frankfurt Hauptbahnhof

V ďalšej časti sa dozviete

• o hotelových raňajkách s exkluzívnym výhľadom
• o moste s výťahom
• o slovenskej "invázii" vo fanzóne