Futbalový EUROdenník - časť 3: Slovenská invázia

V minulej časti ste sa dozvedeli

• ako prebieha nástup do vlaku
• o tom, že v označení bezbariérových trás majú aj západné krajiny veľké medzery
• o hoteli, ktorý si nezaslúži byť v prostredí, v akom sa nachádza

Doobedie v centre

Nastal nový deň. Oddýchnutí po vyčerpávajúcej ceste sme sa rozhodli, že v nedeľu, čiže deň pred zápasom Slovenska, na ktorý sme išli, si pozrieme mesto, kľudným tempom sa poprechádzame popri rieke a nahliadneme aj do oficiálnej fanzóny, ktorú pripravili organizátori práve na nábreží rieky Mohan.

Raňajky v hoteli sa podávali na 7. poschodí, odkiaľ bol nádherný výhľad na siluetu Frankfurtu, čoby európskeho centra biznisu a bankovníctva. Všade navôkol sme videli nejaký mrakodrap.

Po klasických kontinentálnych raňajkách sme si našli električkový spoj, ktorý nás dostane do historického centra mesta. Na zastávke Platz der Republik priamo pri hoteli sme nastúpili na bezbariérovú električku č. 11 a odviezli sme sa na zastávku Römer/Paulskirche, čo bolo asi 5 zastávok od nástupu.

Táto zastávka sa nachádza tesne pri námestí Römerberg, ktoré by sa dalo prirovnať k Hlavnému námestiu v Bratislave. Römerberg bol však vydláždený malými kamennými kockami (článok o nich som písal nedávno), takže ma poriadne vytriaslo pi každom pohybe po tomto priestore.

Na námestí sa nachádza evanjelický Kostol sv. Mikuláša (Evangelische Alte Nikolaikirche), socha Minervy, starorímskej bohyne múdrosti a remesiel a vidieť tu môžete aj radnicu mesta. Všetky domy majú typickú črtu nemeckej architektúry – drevené hrazdenie. Skutočne to na námestí dýchalo históriou a – pochopiteľne – aj Majstrovstvami Európy vo futbale. Všade bolo vidno vlajky zúčastnených krajín a častým výjavom boli aj pouliční predavači futbalových šálov.

A všade plno Slovákov. Bolo ich ľahké spoznať. Mali na sebe futbalové, hokejové a iné športové dresy, na stoloch mali kopu pív a na celé námestie vyspevovali ľudovú pesničku Macejko. Tá atmosféra plná očakávaní z nadchádzajúceho zápasu ma začala pohlcovať.

Keď už sme boli na námestí, rozhodli sme sa, že aj my si dáme "chmeľovú občerstvovaciu pauzu". Na dolnom konci námestia sme si sadli do podniku Haus Wertheym (založeného v roku 1479!) a vychutnávali sme si atmosféru vôkol nás. Slovákov bolo všade veľa takže som sa cítil ako doma. Po tejto krátkej pauze sme sa presunuli ďalej ku gotickému Dómu sv. Bartolomeja – najväčšieho kostola vo Frankfurte. Nahliadli sme aj dnu ale keďže práve prebiehala omša, zostať sme mohli iba v zadnej časti chrámu. Ten bol vnútri vyzdobený veľmi stroho.

Uličkami sme sa motali vôkol Römerbergu a neskôr sme prešli k nábrežiu a k pešiemu mostu Eiserner Steg. Dostať sa naň dalo buď schodmi alebo výťahom, takže sme mohli vyjsť hore na most aj my.

Výhľady z mosta boli nádherné. Vidno bolo spomenutý Dóm sv. Bartolomeja, evanjelický Trojkráľový kostol (Dreikönigskirche) a tiež mrakodrapy v biznis štvrti, v podstate neďaleko centra mesta. Dvíhal sa však vietor a my sme sa presunuli na druhý breh rieky, opäť výťahom dole z mosta.

Na južnom brehu Mohanu sme sa zastavili na obed v lodnej reštaurácii Bootshaus Frau Rauscher auf dem Main, kde sa dá do jednej časti dostať pohodlne aj s vozíkom, no na mólo, z ktorého je najlepší výhľad na mesto, vedie jeden schod. Ten sme s Carlosom prekonali a za odmenu sme videli Frankfurt ako na dlani. Po priemernom obede spláchnutom ďalším "chmeľovým džúsom" sme sa vrátili cez peší most späť na severný breh a navštívili sme fanzónu.

Večer vo fanzóne

Ústredným bodom fanzóny bola obrovská obrazovka, na ktorej sa premietali zápasy Majstrovstiev Európy. Prišli sme približne v polovici prvého polčasu zápasu Poľsko – Holandsko. Poliakov bolo vo fanzóne podstatne viac, no tých pár Holanďanov bolo na konci spokojnejších, keďže "Oranjes" vyhrali 2:1.

Po konci tohto zápasu sme sa išli prejsť po fanzóne a objaviť, čo sa kde nachádza, nech máme prehľad. Info pre jazdcov na vozíkoch: k dispozícii boli pristavené aj veľké a prístupné WC kabínky, takže všetky potreby návštevníkov na vozíkoch mohli byť pokryté.

Okrem obrovskej veľkoplošnej obrazovky sa neďaleko nachádzala aj druhá, menšia obrazovka, kde sa premietali tie isté zápasy. Tu bolo menej ľudí, no skoro všetci z tých, ktorí sa tu nachádzali, boli Slováci. Už "trénovali" na ďalší deň a dovolím si povedať, že niektorí z nich už mali skutočne "natrénované", ak ma chápete.

S Carlosom sme opäť doplnili pitný režim, zatiaľ čo sme sledovali a komentovali ďalší zápas toho dňa medzi Dánskom a Slovinskom. Ako sme sa tak rozprávali, započula nás vedľajšia skupinka Slovákov a po otázke "Aj vy ste zo Slovenska?!?" a našej odpovedi "Jasné!", sa s nami dali do družnej debaty. Rozoberali sme všetko možné, od tipov na výsledok našich futbalistov až po stav našej domácej futbalovej súťaže.

A musím pri tejto príležitosti spomenúť jednu vec. Bál som sa, že takéto skupinky fanúšikov, ktoré už mali čo-to "potrénované", budú vyťahovať témy ako politika a iné spoločenské otázky, na ktorých by bolo ľahké pohádať sa. No milo ma prekvapilo, že nič také sa nekonalo, minimálne čo sa týka ľudí v mojom okolí. Bolo super vidieť, že Slováci nechali negativitu doma a prišli sa do Nemecka vyventilovať a užiť si futbal. Bez zbytočných rečí.

Naši noví kamaráti sa s nami fotili, spoločne sme si "zabékali" všakovaké slovenské pokriky ale neskôr sme sa od nich radšej odpojili, lebo už bolo náročné s nimi držať krok v pitnom režime.

Vo fanzóne sme zostali ešte počas prvého polčasu večerného zápasu Anglicko – Srbsko a počas druhého sme sa električkou presunuli naspäť k hotelu. Po ceste sme sa zastavili v podniku pred Hlavnou stanicou, dúfajúc že si dáme dobrú večeru. No kuchyňa už bola zatvorená, takže posledné doplnenie pitného režimu a šup na hotel. Ďalší deň bol ten, kvôli ktorému sme sem prišli, takže bolo dôležité dobre sa vyspať, aby sme počas zápasu naplno fandili.

V ďalšej časti sa dozviete:

• prečo bolo dobré, že som si do Nemecka nevzal elektrický vozík
• o tom, ako som sa dostal do televízneho spravodajstva
• o zápase s najvyššou návštevnosťou, na akom som kedy bol