Göttweig - prípadová štúdia o prístupnosti
Približne 70 kilometrov západne od Viedne a zhruba 5 kilometrov južne od mesta Krems an der Donau, v spolkovej krajine Dolné Rakúsko, ktoré sa nachádza - neuveríte - v Rakúsku, sa nachádza benediktínsky kláštor Göttweig. V tomto článku sa pozrieme na to, ako sa aj historická stavba dá prispôsobiť aj pre jazdcov na vozíkoch.
Ako zvyčajne, o histórii kláštora tu písať nebudem. Ak Vás zaujíma, tu máte krátke zhrnutie. Písať budem skôr o vlastných dojmoch z tohto monumentálneho miesta.
Kláštor Göttweig je monumentálna stavba, ktorú je vidno už z veľkej diaľky. Spolu s mojim asistentom Tonom sme ju videli prvýkrát približne pred tromi rokmi, vracajúc sa z cesty po údolí Wachau a hovorili sme si, že sa na toto miesto musíme vrátiť.
Ku kláštoru vedie asfaltová cesta a priamo pod kláštorom máte veľa možností na bezplatné parkovanie. Zaparkovali sme teda na najvyššie položenom parkovisku a vybrali sme sa v ústrety novému miestu.
Pred kláštorom sa na severnej strane nachádzajú dve vyhliadkové terasy, z ktorých je nádherný výhľad do údolia Wachau, na mesto Krems an der Donau a na všadeprítomné vinohrady.
Keďže vonku bolo v tom čase tesne pod 30 stupňov a pod terasou sme videli reštauráciu, rozhodli sme sa, že sa v nej občerstvíme. Na prvý pohľad to však vyzeralo tak, že sa tam nedostaneme, lebo sme videli len schody. No neskôr sme prišli na to, že k reštaurácii vedie aj bezbariérový chodník. Bolo len treba prejsť cez parkovisko. A naozaj. Na jeho konci sa nachádzal chodník, na ktorom bol vyobrazený aj piktogram osoby na vozíku.
Vstup do reštaurácie viedol cez recepciu. Po krátkej zastávke a doplnení tekutín sme sa okolo recepcie aj vracali, no chceli sme sa dostať aj do nádvoria kláštora. Prepol som teda do anglického jazyka a pani recepčnej som sa spýtal, ako sa dá dostať na nádvorie kláštora. A pani recepčná, pokúšajúc sa nám lámanou angličtino-nemčinou vysvetliť cestu, nakoniec zhodnotila, že bude jednoduchšie, keď pôjde s nami.
Viedla nás dlhou chodbou k výťahu. Áno, aj v historickom kláštore bol vybudovaný moderný výťah, dostatočne veľký aj pre elektrické vozíky.
Následne, na prvom poschodí (technicky na -1. poschodí) sme opäť prechádzali veľkými a bezbariérovými chodbami až k východu na nádvorie. Pani recepčnej sme povedali Viele dank (für die Blumen) a pokračovali sme ďalej sami.
Na nádvorí sa okrem priestorov pre mníchov nachádza aj veľký chrám. Svojou architektúrou s dvomi hlavnými vežami mi pripomínal Notre Dame v Paríži. Spredu k nemu viedli početné a široké schody. Milé prekvapenie nás čakalo z bočnej strany. Do chrámu viedla veľká betónová rampa. Po vstupe do kostola sme počuli mníchov spievať litánie. Okrem nás sa tam nachádzali asi len traja ďalší ľudia. Po približne piatich minútach však spevy utíchli, návštevníci aj mnísi odišli a tak sme odišli aj my.
Prešli sme si celé nádvorie a zadným východom sme vyšli von z areálu. Oproti zadnému východu sa nachádza vyhliadka na južnú stranu. Priamo pod kláštorom, tým smerom, sa nachádza obec Klein Wien, čiže Malá Viedeň. :)
Neďaleko od tejto vyhliadky sa nachádza aj cintorín, na ktorom sú pochovaní mnísi. Všade bolo možné dostať sa vozíkom.
Malé zamyslenie na záver: Kláštor Göttweig je perfektnou ukážkou toho, že netreba za každú cenu vytvárať historickú atmosféru chodníkmi z dlažobných kociek či neprístupnými pamiatkami. Takmer všade, kde to bolo možné, viedli asfaltové chodníky. Okrem toho boli na väčšine miest nájazdové rampy, takže bolo možné navštíviť skoro všetko, čo bolo verejne dostupné. Keď niekedy budete pozerať reportáže na Slovensku o renovácii historických pamiatok a odznie v nich argument "o zachovaní historickej hodnoty" danej pamiatky, spomeňte si na tento článok. Aj v historických pamiatkach sa dá prostredie sprístupniť pre ľudí na vozíkoch. Vôbec to nepôsobí rušivo a mnohým ľuďom to pomôže.
HODNOTENIE (max. 5 hviezdičiek)
POČASIE: ***** (5/5)
PRÍSTUPNOSŤ: ***** (5/5)
GASTRO: bez hodnotenia
ARCHITEKTÚRA: ***** (5/5)
SUBJEKTÍVNY CELKOVÝ DOJEM: ***** (5/5)
Foto: Tono Puk