O tom, ako som prvýkrát vstúpil do tej istej Rijeky - 4. časť

V predchádzajúcej časti sme boli vystavení veľkému množstvu turistov. Prečítajte si článok o Dni 3, aby ste zistili, prečo sme nasledujúci deň opísaný v tejto časti hľadali väčší pokoj.

Deň 4 - Išlo nám o Krk!

Pred cestou do Chorvátska som si spravil pomerne široký itinerár miest, ktoré by som rád navštívil. Naschvál som si doň zaradil viac miest, než bolo dní, ktoré som v Chorvátsku mal stráviť. Nech je z čoho vyberať. Jedno z miest, ktoré sa nakoniec dostalo na zoznam navštívených miest, si vyžadovalo opustiť pevninu.

Ranné slnečné lúče nám dali najavo, že štvrtý deň je na autovýlet ako stvorený. Nasadli sme do auta a vyrazili sme smerom na juhovýchod od Rijeky. Rýchlostná cesta sa však medzi kopcami nad Rijekou stáčala ponad hlboké údolia na juhozápad. Inak, Chorváti sú majstri, čo sa týka stavania ciest. Myslím, že by sme ich mali zavolať na Slovensko, nech nám dokončia diaľnicu do Košíc. 😏

Kochali sme sa výhľadmi na Jadran a na miesto našej cieľovej destinácie - ostrov Krk, ktorý je s pevninským Chorvátskom spojený oblúkovým mostom. Prejazd cez tento most bol dlho spoplatnený, no počas tohto leta bol prejazd "slobodan", čiže voľný.

Hneď za mostom, už na ostrove, sa nachádza veľké parkovisko s výhľadom na Jadranské more, na Rijeku, na pohorie Učka a na terminál na skladovanie skvapalneného zemného plynu (LPG), ktorý s nachádza priamo na Krku.

Na tomto parkovisku sme si dali krátku prestávku a zaparkovali sme medzi dvomi autami, z ktorých jedno malo pražskú a druhé levickú poznávaciu značku. Nie nadarmo sa hovorí, že "slovenské more je v Chorvátsku". 🤷🏻‍♂️

Po krátkom fototermíne na parkovisku sme pokračovali v jazde. Áno, išli sme "skrz Krk". Našou cieľovou destináciou bolo rovnomenné hlavné mesto ostrova. Po približne pol hodine jazdy autom sme sa do mesta Krk naozaj dostali. Zaparkovali sme priamo v centre neďaleko pešej zóny.

Vyložili sme sa a namierili sme si to do úzkych uličiek na mierne kopcovitom, no stále zvládnuteľnom teréne, na ktorom je historická časť mesta Krk postavená.

Súčasťou mesta Krk je aj historická pevnosť, nachádzajúca sa nad prístavom. Nie je úplne prístupná, no mechanický vozík a fyzická sila asistentových rúk vedia pár schodov zvládnuť. Okolo pevnosti sa rozprestierajú úzke uličky plné obchodíkov. A výhoda úzkych uličiek historického centra tkvie v tom, že počas horúcich letných dní ochladzujú priestor.

Nielen chladným priestorom je však človek živý. Pokročilá poobedná hodina a prázdne žalúdky nás presmerovali na nábrežie, na ktorom sa nachádza niekoľko reštaurácií vedľa seba.

Do jednej z nich sme sa vybrali (museli sme prekonať malý schodík, aby sme sa dostali na terasu), aby sme ochutnali nejakú morskú rybu. Nepýtajte sa, akú. Jej chorvátsky, anglický ani taliansky názov mi nič nehovorili. No bola úžasná! A vôbec, celý ten moment: sedíme na nábreží, sledujeme more, dýchame slaný vzduch, ochutnávame miestnu kuchyňu... no proste niečo úžasné. Samozrejme, všetka táto nálada nás prešla pri platení, ale ja ani Tono nie sme influenceri, aby sme si vypýtali jedlo zadarmo, ak ich podnik označíme na Instagrame.

V každom prípade, po dobrom obede sme sa prešli po nábreží, ochutnali sme "Krčku tortu" - krémový nugátovo-figový zákusok, ja som kúpil pár suvenírov, nastúpili sme do auta a išli. Nie však naspäť.

Ktovie, či sa ešte niekedy na Krk vrátime, preto sme sa rozhodli autom prejsť až na najjužnejší bod tohto ostrova - mestečko Baška.

Cesta do Bašky vedie cez kopce, údolia a akonáhle prejdete jeden z najvyšších kopcov na ostrove, ráz krajiny sa zrazu zmení. Namiesto bujnej vegetácie uvidíte holé skaly. Dostanete sa do údolia, ktoré vyzerá ako vystrihnuté z akéhosi sci-fi filmu. A na konci tohto údolia sa nachádza Baška. Leží v zálive a more je tu neuveriteľne, priam gýčovo čisté.

Snažili sme sa nájsť cestu na niektorý z blízkych vrcholov, aby sme si túto scénu nafotili, no autom nebolo možné takýto kopec nájsť. Chvíľu sme stáli aspoň na úpätí kopca nad Baškou, čo-to sme nafotili a potom sme sa už vybrali naspäť do Rijeky.

Ak by som mal porovnať Krk s predtým navštíveným mestom Rovinj, tak Rovinj bol fotogenickejší, no Krk nebol zasiahnutý hordami nemeckých turistov, takže bol pokojnejší. A myslím, že ten pokoj, v kombinácii s tamojšou atmosférou, kuchyňou a klímou, mi vyhovoval viac ako Rovinj plný zhonu a chaosu.

Dobrú noc a vidíme sa ráno.

Ďalší deň sme navštívili miesto, ktoré - podobne ako Krk - nemá v chorvátskom či slovinskom názve ani jednu samohlásku. Vybrali sme sa do Terstu v Taliansku (po chorvátsky a slovinsky: TRST)

HODNOTENIE (max. ⭐⭐⭐⭐⭐)

Foto: Tono Puk