Okolo Moravy, časť 1: Malý moravský okruh

Ako by povedali naši bratia spoza Moravy: "Jaro je tu, lidi šílí". Áno, je tu jar. Teploty idú nahor, všade to kvitne a aj túlavé kolesá sa opäť začínajú roztáčať a objavovať nové miesta.

A tak sme sa s mojim asistentom Tonom opäť rozhodli vyraziť za novými cestami. Už v zime sme si vraveli že "keď sa oteplí, doma nás nikto neudrží" a v marci sme tomu učinili zadosť, a to niekoľko krát.

Záverom marca sme sa vybrali na trasu, ktorú som si tak interne nazval Malý moravský okruh. Začiatok našej cesty sme si stanovili v Stupave, teda presnejšie - za Stupavou na Biofarme. Ak si potrebujete oddýchnuť od ruchu mesta, Biofarma je veľmi vhodná. Smerom zo Stupavy na Lozorno sa Vás tabuľa bude snažiť presvedčiť, že Biofarma sa nachádza len 100m od hlavnej cesty, no pravda je iná. Môj odhad je tak 2 kilometre po hrboľatej asfaltke. Našťastie, za ten výsledok to stojí. Uprostred borovicových lesov sa nachádza akási oáza, kde môžete zobrať aj deti. Tie budú určite nadšene ukazovať na ovce, kozy, husi... a iné dobroty. :)

Keď už sme pri dobrotách, oplatí sa zájsť do miestnej reštaurácie. Minimálne bryndzové halušky a zakysanka stoja za to. Mínus však dávam za bezbariérovosť. Ak je pred areálom Biofarmy vyhradené parkovacie miesto pre vozíčkarov, čakal by som, že reštaurácia bude prístupná bez schodov. Avšak na terasu vedú dva schody a dovnútra vedú dvere s tak vysokým prahom, že vozík nemá šancu. Okrem tejto "chyby na kráse" sa mi však na Biofarme páčilo a dobre som si tam oddýchol.

Naša cesta po výdatnom obede však pokračovala ďalej. Rozhodli sme sa vyhnúť diaľnici a myslím, že sme spravili dobre. Cestou po okreskách sme sa kochali rozkvitajúcou prírodou. Počasie nám prialo a za krátky čas sme sa dostali do Záhorskej Vsi - najzápadnejšej obce na Slovensku. Nešli sme tam len tak. Na jej konci premáva kompa (nie tá predražená za 50 miliónov eur) cez Moravu na rakúsku stranu. Prievozník si za prevoz auta vypýtal 2 eurá, čo je úplne ľudová cena. Za ani nie 5 minút sme sa ocitli na druhej strane rieky, v rakúskej obci Angern.

V samotnej obci nie je toho veľa, čo by stálo za zmienku. Tak sme sa vybrali smerom na juh. Až sme došli do inej prihraničnej obce Marchegg. Tam sme sa už museli zastaviť, pretože už pri vstupe do mestečka nás "privítala" strážna veža, zrejme súčasť bývalého opevnenia. A hneď vedľa vežičky sa nachádzal malý zámok, ktorý okrem ľudí obývali aj bociany.

V Marcheggu sme sa však nezdržali príliš dlho. Ešte nás totiž čakala cesta domov a slnko pomaly ale isto klesalo. Niečo sme si však museli odfotiť aj na ceste medzi Hainburgom a Marcheggom. Na ceste je veľmi zaujímavý výhľad na všetky väčšie kopce v okolí: Devínsku Kobylu, Braunsberg a Hundsheimer Berg. Bol to veľmi zaujímavý a pre nás aj netradičný pohľad, ale aspoň sa naša geografická predstavivosť opäť o kus rozšírila.

Zvyšok cesty už bol taký štandardný. Bez problémov sme sa vrátili domov a vraveli sme si, aký dobrý výlet máme za sebou. 

V ďalšom článku sa však dočítate, ako sme sa s Tonom hecli a spravili sme aj tzv. Veľký moravský okruh.