Pozor, dlažba!

Povrch, po ktorom ľudia prechádzajú - a je jedno, či po vlastných nohách, či s kolesami - sa zdá byť akousi samozrejmosťou. Málokedy sa človek zastaví, pozrie sa pod seba a zamyslí sa nad tým, po čom vlastne kráča. Alebo jazdí. Povrchy ciest, chodníkov či chodieb sú priestormi, ktorými človek len prechádza, častokrát v zhone. Preto mnohým ani len nenapadne spomaliť a zamyslieť sa nad prevedením tohto priestoru. A predsa sa nájdu situácie, kedy je takéto zamyslenie sa na mieste.

Úvod

Nedávno sme s mojim osobným asistentom odchádzali peši z mojej roboty domov. Takáto "prechádzka" zvyčajne trvá do 15 minút. Tentokrát som sa však musel zastaviť - ako doslovne, tak aj metaforicky - a s údivom dumať nad výjavom, pred ktorým som sa ocitol.

Totiž... približne pred dvomi rokmi prebehla rekonštrukcia chodníka v Bratislave na Trnavskej ceste, zhruba v úseku od Martinského cintorína po železničný priechod smerom na Trnávku. Rekonštrukcia zahŕňala mierne rozšírenie chodníka a hlavne výmenu starého asfaltu za nový. A naozaj, po novom asfalte sa aj s vozíkom ide veľmi príjemne. Je tu však jedno naoko bezvýznamné ALE.

Tam, kde sa rekonštruovaný chodník kríži s ulicami vedúcimi do sídliska Ostredky, je síce plynulý spád na prechody pre chodcov, no jeho okraj je lemovaný malými dlažobnými kockami. Pre väčšinu ľudí sú takéto dlažobné kocky pekným, či snáď až estetickým skrášlením verejného priestoru. Pre jazdcov na vozíkoch, rodičov s deťmi v kočíkoch či starých ľudí s barlami sa však jedná o potenciálne nebezpečný úsek, ktorý im môže v lepšom prípade sťažiť presun, v horšom prípade privodiť zranenie.

Kocky sú (roz)hodené!

Prečo? Pretože dlažobné kocky sú väčšinou poukladané vedľa seba takým spôsobom, že medzi nimi vznikajú medzery. Do takýchto medzier sa môže zaseknúť koleso vozíka či kočíka, resp. barla. Vzniká veľmi krátky časový úsek od prvotného uvedomenia si situácie po následné zastavenie sa. A aj z vlastných skúseností viem, že aj tá sekunda môže rozhodnúť, či ma vzniknutá pohybová energia vyklopí z vozíka dopredu alebo nie.

A to sa stále rozprávame o situácii, keď sú všetky dlažobné kocky uložené na svojom mieste. No hlavným "nešvarom" dlažobných kociek je práve to, že je ľahké ich rozobrať. Tam, kde bola pôvodne dlažobná kocka, zostáva len prázdny priestor. A keď si človek nedá pozor a vojde s kolesom vozíka do takejto pasce, nebodaj zrovna pri nejakom frekventovanom prechode pre chodcov, môže vzniknúť veľmi nepríjemná situácia.

V mojom prípade, ktorý uvádzam v úvode tohto článku, zostala po dlažobných kockách spúšť. Takmer cez polovicu šírky daného prechodu boli dlažobné kocky buď rozhádzané alebo úplne povyberané. Zostala po nich možno 10-centimetrová jama. Malá pre kráčajúcich ľudí, veľká pre všetkých ostatných. Jasné, stále bolo možné tento neporiadok obísť, no princíp tkvie v tom, že my, jazdci na vozíkoch, musíme byť v neustálom strehu a namiesto toho, aby sme sa pozerali pred seba, sa v oveľa väčšej miere musíme pozerať POD seba.

Preto sa zamýšľam nad tým, čo za výhody majú dlažobné kocky, že sa nimi oplatí olemovať  prechody pre chodcov, či dokonca vykladať nimi námestia a pešie zóny (pozerám na teba, Hviezdoslavovo námestie v Bratislave).

Pre a proti

Niektorí mi isto budú namietať, že takáto dlažba pomáha vstrebávať dažďovú vodu a v podstate zabraňovať tomu, aby prípadná prívalová voda podmyla ulice. Tento argument je zo všetkých, ktoré som na túto tému počul, asi ten najférovejší. No aj tak ho neberiem. Existujú aj iné riešenia, ktoré dokážu odviesť dažďovú vodu a zároveň sú bezpečné pre nechodiacich peších. Prikladám vám pár príkladov nižšie:

Stretol som sa aj s názorom, ktorý zhrniem do pointy v zmysle "dlažobné kocky majú estetický efekt, najmä v centrách miest na peších zónach, kde naplňujú tzv. historizujúcu funkciu". Inými slovami, dlažobnými kockami sa navodzuje dojem starobylosti centra mesta. Opäť - dokážem uviesť hneď niekoľko príkladov starobylých miest, ktoré som osobne navštívil, kde dali prednosť iným povrchom a na historickej atmosfére mesta to nijak neubralo.

Tretím argumentom, ktorý som zaregistroval, je, že "dlažobné kocky spomaľujú automobilovú dopravu a zvyšuje sa bezpečnosť ostatných účastníkov premávky". Ohľadom spôsobov, ako spomaliť premávku a zvýšiť bezpečnosť ne-šoférov, sa toho popísalo a vytvorilo veľa a Youtube je plný videí, ktoré uvádzajú spôsoby, akými sa dá spomaliť premávka. A viete čo? Ani jedno z tých, ktoré som videl (a že ich bolo!), neuviedlo dlažobné kocky ako jeden zo spôsobov.

Záver

Skrátka - dlažobné kocky sú v 21. storočí nevhodné do mestského "pešieho" prostredia. Sú nebezpečné už v základe a každou chýbajúcou kockou sa nebezpečenstvo takéhoto typu dlažby násobí. Asfalt alebo betónové kvádre (v centrách miest ako alternatíva mramorové panely) poslúžia účelu bezpečného presunu peších určite lepšie. Dokonca sa dajú prispôsobiť tak, aby spĺňali aj vodozádržné opatrenia či spomalili automobilovú premávku. A sú výbornou prevenciou pred prípadnými úrazmi nechodiacich peších účastníkov.