Schneeberg - najbližšia dvojtisícovka pri Bratislave

Na začiatok trochu teórie: Schneeberg je alpský vrchol nachádzajúci sa vzdušnou čiarou cca 140 km juhozápadne od Bratislavy. S výškou 2.076 m. n. m. je najvyšším vrcholom spolkovej krajiny Dolné Rakúsko a zároveň je to od Bratislavy najbližší vrchol nad 2.000 metrov. Pre porovnanie - z Bratislavy na Lomnický štít je to okolo 350 km.

Otázka dňa však znela takto: je možné dostať sa s vozíkom až hore? To hneď zistíme. :)

Tento výlet sme si s asistentom naplánovali počas horúcich augustových dní. Teplota v Bratislave sa v tom čase šplhala k 35 stupňom. Okolo 11:30 sme autom vyrazili z Bratislavy, po diaľniciach D2 na Slovensku a A6, A4, S1 a A2 v Rakúsku sme sa za približne 1 a pol hodiny dostali až k dolnej stanici Schneebergbahn - zubačkového vlaku, ktorý premáva v polhodinových intervaloch z obce Puchberg am Schneeberg až po konečnú stanicu Hochschneeberg. Výškový rozdiel medzi spomínanými stanicami je približne 1.300 metrov.

Dolná stanica sa nachádza v strede obce Puchberg am Schneeberg, neďaleko malého parku s jazerom uprostred. Po jazere sa môžete preplaviť aj na malom drevenom člne. Túto možnosť sme však nevyužili.

Jazdu so Schneebergbahnom je možné rezervovať si priamo na mieste na konkrétny čas. Môže sa však stať, že vo Vami vybratom čase jazdy tam alebo naspäť už bude vlak plný. Toto sa stalo aj nám. Odjazd vlaku smerom hore bol naplánovaný na 14:30, no najbližší voľný termín na cestu späť bol najprv až o 19:15. V skorších termínoch bolo všetko obsadené. Súhlasili sme s daným termínom, no potom nás predavačka upozornila, že vlak odchádzajúci o 19:15 nebude bezbariérový a tak nám navrhla skorší termín. Vďaka jej ochote sme mohli z vrcholu odísť už o 18:45.

To však nebola jediná ústretovosť. Lístok pre človeka na vozíku a jeho doprovod mal pôvodne stáť okolo 70 €. Napriek tomu som sa spýtal, či ako človek na vozíku nemám nárok na zľavu. A bolo dobré, že som sa spýtal, pretože nakoniec sme cestovali o 40 € lacnejšie. :)

Ústretovosť však pokračovala ďalej. Pri nástupe do nášho vozňa už bola pri vagóne pripravená ďalšia zamestnankyňa s kovovou nájazdovou rampou. Schneebergbahhn pozostával z dvoch vozňov a táto pani všetkých ostatných cestujúcich nasmerovala do zadného vozňa, zatiaľ čo nám jediným pomohla nastúpiť pomocou rampy do predného vozňa. Boli sme v ňom úplne sami! 

Vozne Schneebergbahnu nie sú prispôsobené na prevoz viac ako 2 ľudí na vozíku. No miesta pre vozík bolo pri dverách celkom dosť.

Cesta na vrchol trvá približne 40 minút, s minimálne jednou zastávkou, maximálne štyrmi (3 zo 4 zastávok sú na znamenie).

Konečná stanica Hochschneeberg sa nachádza vo výške približne 1.800 m. n. m. A v takejto výške je o poznanie chladnejšie. Odhadom mohlo byť okolo 20 stupňov, čo je o 10 menej, než na dolnej stanici. V blízkom okolí sa nachádza kaplnka sv. Alžbety a na opačnom konci penzión s reštauráciou Berghaus Hochschneeberg. 

Na vrchole sa nachádzajú štrkom vysypané chodníky, ktoré sú vhodné skôr pre elektrické vozíky.

Keďže náš odchod bol plánovaný až na 18:45, rozhodli sme sa, že sa v reštaurácii naobedujeme. Do reštaurácie vedú 4 schody, no je možné sedieť aj vonku a kochať sa panoramatickým výhľadom. Reštaurácia je bez obsluhy, takže si pri pulte objednáte jedlo a sami si ho odnesiete k stolu.

Našťastie, môj asistent je dosť silný na to, aby ma po schodoch vyniesol a tak sme mohli vojsť dnu. Ako sme čakali v rade a preberali, čo si dáme na obed, tak sme zostali zaskočení, keď sa nás sympatická slečna za pultom spýtala perfektnou slovenčinou "Dobrý deň, čo si dáte?". Bolo to veľmi príjemné prekvapenie. Náš rozhovor započul aj majiteľ reštaurácie, Čech, ktorý sa s nami dal na kus reči. Tak sme zistili, že túto reštauráciu prevádzkuje už skoro 30 rokov. Aj ďalší zamestnanci reštaurácie boli prevažne Slováci.

Po výdatnom obede sme sa opäť išli kochať nádhernými výhľadmi. Vzhľadom na to, že bol pomerne výrazný opar, videli sme v diaľke len zahmlené mesto Wiener Neustadt a trochu bližšie sme videli Neunkirchen, okresné mesto, pod ktoré spadá aj Schneeberg a veľa, veľa kopcov všade navôkol.

Postupne sa blížil čas nášho odjazdu späť. Opäť nám do vlaku pomohli zriadenci Schneebergbahnu. Cesta dole trvala opäť okolo 40 minút. Ihneď sme pocítili teplotný rozdiel. Dole bolo stále horúco.

Cestou domov sme už len spomínali na nádherné výhľady, výbornú kuchyňu a ústretový personál všade, kde sme prišli.

Z tohto výletu si odnášam dobrý pocit z toho, že s ústretovosťou a pomocou je možné dostať sa aj s vozíkom až takmer do výšky 2.000 metrov nad morom. Ak bolo potrebné, ľudia nám pomohli. Boli k nám milí a príjemní. A vďaka nim budem na tento výlet ešte dlho spomínať. Samozrejme, v dobrom.

HODNOTENIE (max. 5 hviezdičiek)

POČASIE: **** (4/5)

PRÍSTUPNOSŤ: **** (4/5)

GASTRO: ***** (5/5)

ARCHITEKTÚRA: **** (4/5)

SUBJEKTÍVNY CELKOVÝ DOJEM: ***** (5/5)