TOP5 miest, na ktoré som sa dostal vďaka športu
Vo svojom živote som navštívil veľa zaujímavých miest. V tomto zozname Vám ukážem tie miesta, na ktoré som sa dostal vďaka boccii - športu pre telesne postihnutých, ktorý hrávam od svojho detstva.
Najprv ale krátko o boccii. Boccia (číta sa "boča") je paralympijský šport, ktorý svojimi pravidlami pripomína hru petang. Cieľom hry je dostať svoje lopty bližšie k hlavnej lopte, než súper. Podrobnými pravidlami Vás zaťažovať nebudem (Ale kto má predsa len záujem, infomácie nájde tu). Pre účely článku spomeniem len to, že tento šport sa hráva v telocvični s rovným povrchom, s koženými loptami. A Slováci sú v ňom veľmi dobrí. Na uplynulej paralympiáde v Riu získali zlatú a striebornú medailu.
Naša reprezentácia sa pravidelne zúčastňuje vrcholných svetových podujatí v tomto športe a ja som mal to šťastie, že som niekoľko takýchto turnajov (prevažne v Európe) absolvoval tiež. A hoci väčšina zahraničných turnajov pre nás znamená len neustály presun po trase hotel > športová hala a späť, občas sa našlo dosť času, kedy bolo možné vidieť aj viac z miest, kde sa dotyčný turnaj uskutočnil. Tu je môj výber:
5. miesto: Brno, ČR (turnaje v roku 2008, 2011, 2012 a 2013)
Mesto, ktoré som už v jednom článku spomínal, si svoje miesto zaslúži aj v tomto rebríčku. Keď dáme bokom atrakcie, ktoré som spomenul aj predtým, stále je dosť dôvodov, prečo Brno chválim. Panuje v ňom veľmi príjemná atmosféra a okrem centra mesta je čo vidieť aj v iných častiach. A vodná nádrž, domácimi nazývaná Prýgl, je veľmi príjemným miestom pre oddych. Samozrejme, nesmiem zabudnúť na české pivko, ktoré som si dal vždy v posledný večer pred odchodom. ;)
4. miesto: Sant Cugat del Vallès, Španielsko (turnaj v roku 2015)
Neďaleko Barcelony sa nachádza malé mestečko, ktoré je síce v tieni svojho "veľkého brata", ale svojou južanskou atmosférou mi bolo veľmi sympatické. Nájdete v ňom starý kláštor a relatívne malé historické centrum. Zato tam je veľa, ale naozaj veľa kaviarní a miest na oddych. A tak, ako v celom regióne Katalánsko, aj tu nájdete na mnohých balkónoch vyvesené "Esteladas" - katalánske vlajky. Najkrajšia spomienka? Naša reprezentácia tam bola začiatkom apríla. A zatiaľ čo na Slovensku v tom čase snežilo, my sme si užívali pekných 20°C v tieni. :)
3. miesto: Peking, Čína (turnaj v roku 2016)
Opäť miesto, ktoré som spomenul už minule. Čo som však minule nespomínal, je fakt, že v Pekingu je všetko väčšie. Väčšie mrakodrapy, väčšie cesty a úplne že najväčšie bolo medzinárodné letisko. Cesta z neho nám trvala 45 minút! Ale ak máte radi pulz veľkomesta, určite sa Vám Peking bude páčiť. Len s angličtinou tam budete mať problém. Miestni totiž buď nerozprávajú anglicky vôbec, alebo tak nezrozumiteľne, že mávnete rukou a radšej nič nevysvetľujete. Napriek tomu je to jedno z najpodivuhodnejších miest na svete.
2. miesto: Lisabon, Portugalsko (turnaj v roku 2010)
Jedným slovom - nádhera. Na spoznanie mesta som mal len jediný deň, no stál za to. Na Lisabone je naozaj poznať, že istú dobu to bolo najdôležitejšie mesto sveta. Historické odkazy na moreplavcov a ich výpravy nájdete hádam na každom kroku. Navyše, historické centrum majú pekne zrenovované, takže stačí len vystúpiť z metra na zastávke Praça do Comércio (Obchodné námestie) a mestskou bránou prejsť do veľkej pešej zóny. A keď sa budete túlať ulicami starého Lisabonu, určite sa vyvezte starým výťahom Elevador do Santa Justa na výhliadkovú plošinu, odkiaľ je krásne vidieť celé centrum a zátoku, pri ktorej Lisabon stojí. A športovým fanúšikom netreba dvakrát spomínať, že v Lisabone nájdu štadión Benfiky (Estádio da Luz) a štadión Sportingu (Estádio José Alvalade). A na prvý z nich sa mi podarilo dostať. Na 10 minút, ale predsa. ;)
1. miesto: Póvoa de Varzim, Portugalsko (turnaje v roku 2009, 2014 a 2016)
Áno, aj toto miesto na blogu už raz bolo. :) Ale nemôžem si pomôcť, ešte žiadne miesto vo mne nezanechalo tak hlboký dojem ako Póvoa. Asi to bude tým, že na Slovensku nemáme more a preto vždy, keď prídem sem, tak mám taký krásne hrejivý pocit pri srdci. Oceán na mňa pôsobí veľmi ukľudňujúco a práve na tomto mieste je ho zovšadiaľ nielen vidieť, ale aj cítiť. A keď sa to spojí s pekným historickým centrom, krásnou promenádou a príjemnými ľuďmi, nedá sa inak, než dať Póvou na prvé miesto.
(Btw, tento rok tam asi pôjdem zas.) ;)
Záverom by som len chcel povedať, že na všetky tieto miesta som sa dostal len vďaka podpore ľudí vo svojom okolí. Jednak vďaka tým, ktorí mi finančne pomohli vykryť finančné náklady spojené s účasťou na turnajoch a druhak vďaka mojim asistentom, najmä Carlosovi, ktorý mi pomáha už sedem rokov nielen pri športe ale aj mimo neho.
Fotky: Carlos Moreno, Martin Gabko