Veľký rakúsky výlet, časť 2.

Vzniklo to úplne spontánne. V rámci týždňa dovolenky, ktorý mi vychádzal na druhý augustový týždeň, som sa so svojim asistentom a zároveň šoférom Tonom dohadoval, ako ho využijeme. V pondelok prebehol "rozhodovací proces", v utorok som našiel a rezervoval izby v hoteloch a v stredu okolo obeda sme vyrazili z Bratislavy. Vitajte na našej okružnej ceste po Rakúsku!

V prvej časti Veľkého rakúskeho výletu ste sa mohli dočítať:

• o hoteli s výhľadom hodným miesta, na ktorom sa nachádza
• o tom, ako sme blúdili a hľadali reštauráciu, kde nebolo potrebné mať rezerváciu
• a o tom, aké zaujímavé sochy sa v centre Klagenfurtu nachádzajú

Deň 2: Od jazera do výšok, potom do ešte väčších výšok a späť na zem

"A nastal večer a nastalo ráno, deň druhý." (citát z Biblie, poďme ďalej)

V Klagenfurte bolo aj v noci pomerne teplo a keďže sa naša izba nachádzala priamo nad ulicou a kvôli teplu sme mali otvorené okno, všetky zvuky ulice sme získavali priamo z prvej rady. Kvôli tomu sme ja aj Tono vstali nevyspatí, unavení a pred nami bol deň, v ktorom sme mali na pláne návštevu viacerých zaujímavých miest.

Po celkom slušných raňajkách v hoteli sme nasadli do auta a odviezli sa k jazeru Wörthersee.

HODNOTENIE HOTELA (max. 5 hviezdičiek)

NÁZOV: Stadthotel Carinthia

PRÍSTUPNOSŤ: ⭐⭐⭐⭐

GASTRO: ⭐⭐⭐

ARCHITEKTÚRA: ⭐⭐⭐

SUBJEKTÍVNY CELKOVÝ DOJEM: ⭐⭐⭐⭐

O jazere

Jazero Wörthersee je ľadovcového pôvodu, na dĺžku má 16,5 km a široké je max. 1,7 km. Na jeho východnom konci sa nachádza hlavné mesto Klagenfurt am Wörthersee, hlavné mesto Korutánska a na západnom brehu sa nachádza mestečko Velden am Wörthersee. Na oboch brehoch sa nachádzajú mestečká a dediny, ktoré ponúkajú veľa možností na ubytovanie sa s výhľadom na toto neskutočne modré jazero.

Zaparkovali sme na verejnom a bezplatnom parkovisku pri miestnom kúpalisku (Strandbad Klagenfurt) a po pár minútach pešieho presunu sa pred nami zrazu otvoril nádherný výhľad. Jazero s priezračnou, do modra zafarbenou vodou, niekoľko pontónov pre nástup do výletných lodí a vzadu vysoké alpské kopce.

Boli sme týmto výhľadom tak uchvátení, že 20 minút sme tam len tak zostali a sledovali tú nádheru. Potom sme sa však rozhodli, že sa prejdeme po pobreží. To je lemované malým parkom so stromami a lavičkami a sem-tam nájdete nejakú kaviareň alebo zmrzlináreň.

Zároveň, sledujúc kopce nad jazerom, jeden z nich zvlášť pútal našu pozornosť. Nájdete ho na fotke nižšie. 👇🏻

S Tonom si myslíme, že ten vrch je Triglav, najvyšší bod Slovinska. Ale s istotou to tvrdiť nemôžeme. Možno nám však niekto z vás dá odpoveď.

Europapark

Hneď za nábrežím pri jazere sa nachádza oddychová zóna Europapark. Je to pomerne veľký anglický park s asfaltovými cestami, stromami, lavičkami, uprostred ktorého sa nachádza jazero s vodotryskom. V tom teple, ktoré sme tam zažili, bolo toto jazero žiadaným osviežením.

Europapark je zároveň miestom, cez ktoré sa dostanete k ďalšej známej atrakcii v tejto oblasti - múzeum zmenšených svetových dominánt Minimundus. A to bol ďalší cieľ našeho bádania.

Minimundus

Minimundus je múzeum pod holým nebom, kde môžete nájsť zmenšené svetové dominanty a iné kuriózne stavby. Najprv treba prejsť cez vestibul a kúpiť si lístky. Našťastie nás s Tonom nestáli ani cent, pretože ľudia na vozíku so sprievodnou osobou majú vstup zadarmo. A to aj v prípade, že nemajú rakúsky preukaz ZŤP. Potom už len stačí prejsť turniketom a ste v areáli.

Už na začiatku môžete vidieť množstvo budov v zmenšenej mierke. Prehliadka sa začína pri Soche slobody v New Yorku. Na zemi sú nakreslené šípky, ktoré návštevníkov vedú celým areálom. A tak sme sa v priebehu asi hodiny dokázali od Sochy slobody premiestniť k Taj Mahalu, odtiaľ na námestie sv. Petra vo Vatikáne, k londýnskemu Tower bridge, k Eiffelovej veži v Paríži... skrátka, celý svet dokážete prejsť v priebehu hodiny.

HODNOTENIE ATRAKCIE (max. 5 hviezdičiek)

NÁZOV: Minimundus

PRÍSTUPNOSŤ: ⭐⭐⭐⭐⭐

GASTRO: bez hodnotenia

ARCHITEKTÚRA: ⭐⭐⭐⭐⭐

SUBJEKTÍVNY CELKOVÝ DOJEM: ⭐⭐⭐⭐⭐

Na konci našej cesty okolo sveta sme sa ešte posilnili citronádou a cez Europapark sme sa vrátili späť k Wörthersee, nastúpili do auta a namierili si to do výšok.

Pyramidenkogel

Našim ďalším cieľom bola vyhliadková veža s výhľadom na celé jazero Wörthersee a celé široké okolie - Pyramidenkogel. Raz som ju na tomto blogu už predstavil ako príklad toho, ako by sa vyhliadkové plošiny mali stavať, no až doteraz som ju nenavštívil.

Pyramidenkogel sa nachádza na území obce Keutschach am See, zhruba 15 minút jazdy autom z Klagenfurtu. Pod vežou sa nachádza niekoľko parkovísk, no z každého z nich vedie ešte pomerne strmý asfaltový chodník k hlavnému vchodu. To viete, pekné výhľady niečo stoja - okrem vstupného, tentokrát bez úľav, aj určitú námahu. 

Našťastie nám jeden poľský turista pomohol potiahnuť vozík až ku vchodu. Až pred vchodom sme si všimli, že kúsok od neho bolo možné zaparkovať na miestach pre ľudí na vozíkoch, ale kto to mal vedieť skôr, keď cesta k týmto miestam nebola označená?

Nevadí, sme hore. Teda - ešte nie úplne, ešte si musíme vystáť radu na lístky, ktorá sa kvôli formalitám s očkovacími preukazmi predlžuje. Nakoniec sme sa dostali na rad, kúpili lístky a výťahom prekonali asi 80 výškových metrov. A za odmenu nás čakali takéto výhľady:

Obísť si kolečko na vyhliadkovej terase netrvá dlho a tak sme po asi 20 minútach kochania sa opäť nastúpili do výťahu a klesli späť na prízemie.

HODNOTENIE ATRAKCIE (max. 5 hviezdičiek)

NÁZOV: Pyramidenkogel

PRÍSTUPNOSŤ: ⭐⭐⭐⭐⭐

GASTRO: GenussWirt am Pyramidenkogel - ⭐⭐⭐⭐

ARCHITEKTÚRA: ⭐⭐⭐⭐⭐

SUBJEKTÍVNY CELKOVÝ DOJEM: ⭐⭐⭐⭐⭐

Po tomto zážitku sme sa ešte v prízemnej časti veže zastavili na obed a následne sme vyrazili na cesty, pretože nás čakala ďalšia zastávka nášho výletu - Mozartovo mesto, tiež známe v slovenčine ako Soľnohrad - áno, hovorím o meste Salzburg.

Túlavé kolesá ante portas!

Cesta z Klagenfurtu do Salzburgu z väčšiny vedie po diaľnici A10 (Tauernautobahn). A je to tá najkrajšia diaľnica, po akej som sa kedy viezol. Vedie totiž skrz vysoké alpské kopce, ktoré v tejto oblasti tvoria pohorie Vysoké Taury (znie to ako Tatry ale je to ešte vyššie). Diaľnica sa vinie okolo niekoľkých známych lyžiarskych stredísk, z ktorých najznámejšie je asi Flachau. Samozrejme, veľa úsekov vedie skrz tunely, niektoré aj 5 km dlhé. Ale mimo tunelov sú výhľady do okolia neuveriteľné.

Po prejdení posledného tunela sme sa zastavili na odpočívadle, aby aj Tono ako šofér videl tú nádheru, ktorú sme práve prekonali. Boli sme ako Hanibal, ktorý tiež prekonal Alpy. A dostali sme sme sa pred brány Salzburgu.

Večer sme teda vstúpili do Salzburgu a namierili si to rovno k hotelu. Po celom náročnom dni sme boli unavení a oddych by nám dobre padol.

"Salzburg, Salzburg, tam jsem taky nebyl"

Lenže toto mesto a najmä naše ubytovanie nás prebralo tým najmenej očakávaným a nie príliš príjemným spôsobom.

Ubytovanie sme mali zabezpečené v Hoteli Neutor Express, kúsok od pešej zóny. Na ulici, kde je hotel lokalizovaný, sme však našli dve budovy oproti sebe s týmto označením. Kam teda vojsť? Kde máme zaparkovať? Pri tehlovo-červenej budove alebo pri šedo-bielej budove?

Zaparkovali sme pri červenej budove a počas parkovania sme si všimli nápis, že recepcia je v bielej budove. V poriadku. Prešli sme cez pomerne bariérový priechod pre chodcov a hľadali bezbariérový vstup do hotela. Podľa popisu na rezervačnom portáli ním mal byť hotel vybavený. Obišli sme celú bielu budovu a našli spolu tri vchody, no ani jeden nebol bezbariérový.

V poriadku teda. Tono ma vytiahol po piatich schodoch a cez hlavný vchod sme vstúpili do recepcie. Slečna recepčná nám vysvetlila, že hoci recepcia aj raňajky (za príplatok) sú v bielej budove, ubytovaní budeme v červenej budove. 

"Nebojte sa, tam je len jeden schod." Ďakujem krásne, presne toto som potreboval počuť.

Ani s parkovaním to nebolo jednoduché. Slečna recepčná nám vysvetlila, že parkovisko za veľkou budovou je plné a že už jej nezostali parkovacie kartičky pre naše auto. Ale vraj sa nemáme báť. Ak zaparkujeme pred čínskou reštauráciou vedľa červenej hotelovej budovy a stihneme odísť do deviatej ráno, budeme to mať bezplatné. Inak nám začne nabiehať hodinová taxa za parkovné.

Zhrňme si, čo zatiaľ máme: Recepciu s 5 schodmi, parkovacie miesto niekde na ulici s "časovanou bombou" a raňajkami za príplatok v tej istej bariérovej budove s 5 schodmi.

Prešli sme cez priechod pre chodcov späť do "našej" červenej budovy. Áno, schod tam naozaj bol. Našťastie, výťah vo vnútri fungoval. Vošli sme teda do našej izby a musím, žiaľ, skonštatovať, že aj na internáte som mal lepšiu izbu. Aj v tomto hoteli som požadoval oddelené postele a extra vankúše. Plán sa podarilo splniť na 50%. Oddelené postele tam boli. Asi preto, že izba bola tak úzka, že vedľa seba by sa zrejme nezmestili. Vankúše navyše tam však neboli. A ani telefón na recepciu tam nebol, aby som v prípade potreby mohol zavolať, ak niečo potrebujem. A opakovane vyjsť tých 5 schodov o bielej budovy už neprichádzalo do úvahy.

S Tonom sme sa teda bavili, že raňajky v hoteli, pardon, v ubytovni vynecháme a keď, tak sa najeme niekde v meste.

HODNOTENIE HOTELA (max. 5 hviezdičiek)

NÁZOV: Hotel Neutor Express

PRÍSTUPNOSŤ: ⭐⭐

GASTRO: bez hodnotenia

ARCHITEKTÚRA: ⭐⭐⭐

SUBJEKTÍVNY CELKOVÝ DOJEM: ⭐

Po krátkom oddychu nás hlad vyhnal do večerných ulíc Salzburgu. Chvíľu sme blúdili v okolí nášho ubytovania a dostali sme sa do bočnej ulice, kde sa nám po anglicky hovoriaci pán prihovoril, či hľadáme reštauráciu.

My, samozrejme, že áno. A tento pán nás odviedol o pár metrov ďalej do talianskej reštaurácie Osteria Cavalli. Vysvitlo, že tam tiež pracuje, pretože sme ho potom videli, ako kmitá medzi stolmi. Usadil nás pri stole a vzápätí za nami prišiel čašník a jeho pozdrav "Buona sera" prezradil, že sme v skutočnej talianskej reštaurácii. Zastrčenej v bočnej uličke v širšom centre Salzburgu. A takmer úplne plnej.

HODNOTENIE REŠTAURÁCIE (max. 5 hviezdičiek)

NÁZOV: Osteria Cavalli

PRÍSTUPNOSŤ: ⭐⭐⭐⭐

GASTRO: ⭐⭐⭐⭐

ARCHITEKTÚRA: ⭐⭐⭐

SUBJEKTÍVNY CELKOVÝ DOJEM: ⭐⭐⭐⭐

Po vynikajúcej večeri, ktorá nám trochu pomohla zlepšiť náladu po šoku z ubytovania, sme sa večer ešte trochu poprechádzali po blízkych uliciach a nakoniec sme sa vrátili na izbu. Náš plán bol vypadnúť do deviatej do rána.

Salzburg nás - s výnimkou spomínanej talianskej reštaurácie - zatiaľ neprijal s príliš otvorenou náručou. V podstate nás vrátil na zem, no dúfali sme, že ďalší deň bude lepší. 

A to, či bol, sa dočítate v ďalšej časti.

V tretej časti Veľkého rakúskeho výletu sa dočítate o tom:

• prečo nás Salzburg doslova vypľul
• ako sa z miesta, ktoré sme ani neplánovali navštíviť, stal jeden z najlepších momentov celého výletu
• a o tom, ako Linz zachránil reputáciu rakúskych hotelov

Foto: Tono Puk