Veľký rakúsky výlet, časť 4.

Vzniklo to úplne spontánne. V rámci týždňa dovolenky, ktorý mi vychádzal na druhý augustový týždeň, som sa so svojim asistentom a zároveň šoférom Tonom dohadoval, ako ho využijeme. V pondelok prebehol "rozhodovací proces", v utorok som našiel a rezervoval izby v hoteloch a v stredu okolo obeda sme vyrazili z Bratislavy. Vitajte na našej okružnej ceste po Rakúsku!

V tretej časti Veľkého rakúskeho výletu ste sa mohli dočítať o tom:

• prečo nás Salzburg doslova vypľul
• ako sa z miesta, ktoré sme ani neplánovali navštíviť, stal jeden z najlepších momentov celého výletu
• a o tom, ako Linz zachránil reputáciu rakúskych hotelov

Deň 4: Túlavé kolesá na hrad!

Nastalo posledné ráno nášho výletu. Kým som ešte ležal v posteli, hľadal som na telefóne, ako sa volal kostol na kopci nad Linzom, ktorý sme počas prechádzky mestom predchádzajúci deň videli. Sľuboval som si, že odtiaľ určite bude nádherný výhľad na mesto, Dunaj a celé široké okolie.

Po krátkom hľadaní som zistil, že ten kostol sa volá Pöstlingbergkirche a autom z nášho hotela bude cesta trvať približne 20 minút. Pre osvieženie pamäti - takto sme videli dotyčný kostol z mesta. 👇🏻

Pomerne dobre oddýchnutí sme s Tonom nabrali energiu a silu na raňajkách, odhlásili sme sa z hotela, ktorý sa ukázal byť najlepším zo všetkých, v ktorých sme počas výletu prespávali, nahodili v aute adresu nášho cieľa a vyrazili sme hore kopcom.

Na Pöstlingberg - tak sa volá kopec, na ktorom sa kostol nachádza - jazdí aj historická električka, no cestovanie autom je pre nás pohodlnejšie aj praktickejšie. Čo už také praktické nebolo, sa ukázalo tesne pod kostolom. Žiadne označené parkovisko a niekoľko malých uličiek označených zákazom vjazdu. Po krátkom obchádzaní kostola sme zaparkovali na mieste, kde sme príliš nezavadzali a cez historickú bránu sme vstúpili do areálu kostola. V areáli má chodník historickú dlažbu a keďže ma na vozíku poriadne natriasalo, tento chodník mi v podstate pomohol tráviť hotelové raňajky.

Súčasťou areálu je aj Grotte, čiže jaskyňa ale tú sme nenavštívili, nakoľko to vyzeralo tak, že kvôli početným schodom sa do nej ani nedostaneme.

Samotný kostol sa nachádza v strede historického opevnenia a bolo možné vidieť hradby a priekopy. Pre nás bolo trochu ťažšie pohybovať sa po areáli, pretože okrem historickej dlažby sme museli zdolávať aj pomerne strmé prevýšenia. Čo sme ale čakali od historickej pamiatky, že?

Hlavný dôvod, kvôli ktorému sme sa sem vybrali, však bola vyhliadková terasa, z ktorej je nádherný výhľad na Linz. Táto terasa sa nachádzala na juhovýchodnej strane opevnenia a viedol k nej strmý chodník. Zdolali sme ho, vyšli sme na terasu a začali sme fotiť.

Škoda výrazného oparu, ktorý nám bránil v ďalekých výhľadoch. Na druhej strane, vďaka tomuto oparu si samotný Linz "ukradol" celú šou pre seba. Celé mesto sme mali ako na dlani. Videli sme aj Dunaj, ako sa krúti okolo mesta a stráca sa medzi kopcami za mestom.

Po čase strávenom na terase sme ešte hľadali cestu, po ktorej by sme sa dostali do samotného kostola ale nebolo nám súdené tam ísť. Všade viedli schody. Postupne sme schádzali dole chodníkom k autu, poslednýkrát sme sa nadchli výhľadom na Linz a vyrazili ďalej. V našom itinerári zostala ešte jedna položka, čakajúca na našu návštevu.

HODNOTENIE ATRAKCIE (max. 5 hviezdičiek)

NÁZOV: Pöstlingbergkirche

PRÍSTUPNOSŤ: ⭐⭐⭐

GASTRO: nie

ARCHITEKTÚRA: ⭐⭐⭐⭐⭐

SUBJEKTÍVNY CELKOVÝ DOJEM: ⭐⭐⭐⭐

Gars am Kamp, vaša výsosť

Tou položkou je hrad Gars nad obcou Gars am Kamp, nachádzajúci sa v Dolnom Rakúsku (po nemecky Niederösterreich). Toto bol Tonov nápad, pretože ako nadšenec do histórie mal o tomto hrade pár vecí zistených. Hrad Gars má vraj pre Rakúsko podobne veľký význam, ako má Devín pre Slovensko. Navyše sme ho mali viac-menej po ceste domov, stačilo len zísť z diaľnice A1 (Westautobahn) pri meste Sankt Pölten, po rýchlostnej ceste S33 prejsť do mesta Krems an der Donau a odtiaľ ešte asi 30 kilometrov na sever po cestách prvej triedy.

Obec Gars am Kamp sa nachádza v údolí Kamptal. Keď sme autom vošli do tohto údolia, spustil sa lejak a vyzeralo to tak, že naša misia bude ohrozená. Našťastie pršať prestalo zrovna vo chvíli, keď sme vstúpili do Gars am Kamp. Cestou na hrad sme ešte vyzdvihli jedného pána, ktorému sa vraj na kopci pokazilo auto a on dole zháňal pomoc. Nastúpil k nám do auta, odviezli sme ho hore kopcom, on slušne poďakoval a my sme pokračovali ďalej na parkovisko priamo pod hradom.

Toto parkovisko bolo takmer úplne prázdne. Zrejme kvôli dažďu, ktorý sme aj my po ceste zažili, tam v tej chvíli veľa ľudí nebolo. Vybrali sme sa po chodníku s jemne vysypaným štrkom, cez bránu sme vošli do areálu hradu a prechádzali sa medzi jednotlivými budovami.

Ono presnejšie by bolo hovoriť o zrúcanine hradu, pretože okrem jednej budovy, kde sa nachádzala kaviareň, boli ostatné časti hradu v zanedbanom stave. No napriek tomu bolo vidno snahu o to, aby to na Garse aj tak žilo.  Na jednom nádvorí sme natrafili na veľké hľadisko a pódium. Na neďalekých plagátoch sme sa dočítali, že na tomto hrade sa každoročne koná operný festival. Je dobré, že aj zrúcanina hradu sa dá využiť ako kulisa na kultúrne akcie. Pravdepodobne z tržieb z takýchto akcií sa postupne hrad obnovuje. Dobrý návod aj pre hrady u nás.

Hradný areál nebol príliš veľký, pomerne rýchlo sme ním prešli a pri odchode sme začali stretávať ďalších návštevníkov - pánov v sakách a dámy v spoločenských šatách. Zrazu bolo počuť zvukovú skúšku nejakej kapely. Stavím pravé koleso vozíka na to, že na hrade sa schyľovalo ku svadbe. 😂 Za pravdu by mi dali aj autá, ktoré začali na parkovisku zastavovať. Boli ozdobené kvetmi a z nich vystupovali ďalší dobre oblečení ľudia.

Tono mi pomohol nastúpiť do auta a potom ešte na krátky moment vybehol popod hradby. Našiel tam kostol a cintorín. Nafotil ich a následne sa vrátil do auta. Aj poslednú položku z nášho itineráru sme zdolali a mohli sme sa vrátiť domov. 

HODNOTENIE ATRAKCIE (max. 5 hviezdičiek)

NÁZOV: Hrad Gars

PRÍSTUPNOSŤ: ⭐⭐⭐⭐

GASTRO: nie

ARCHITEKTÚRA: ⭐⭐⭐

SUBJEKTÍVNY CELKOVÝ DOJEM: ⭐⭐⭐⭐

Už sme sa nikde po ceste nezastavovali, pretože sme mali za sebou poriadne nabitý program. Okolo 17:00 sme prekročili hranice a vstúpili na "domácu pôdu". Náš štvordňový Veľký rakúsky výlet bol na konci.

A ako ho hodnotím? Vzhľadom na to, že všetko, vrátane prípravy, zbehlo rýchlo, hodnotím celý výlet veľmi pozitívne. Navštívil som miesta, ktoré som už dávnejšie chcel a aj tie, o ktorých som nevedel, že by som ich chcel vidieť. Počasie nám až na doobedie v Salzburgu väčšinou vychádzalo ukážkovo a odnášam si veľmi príjemné dojmy.

Na záver pár pravdepodobných často kladených otázok (FAQ):

Najlepší gastro zážitok?

Večera v Kärntner Eck v Klagenfurte.

Najhorší gastro zážitok?

Taký ani nebol. 😉

Najlepšie ubytovanie?

Hotel Schillerpark, Linz. Bez debaty.

Najhoršie ubytovanie?

(Ne)Hotel Neutor Express, Salzburg. Opäť, bez debaty. 🙅🏻‍♂️

Najlepšie prispôsobené miesto pre jazdcov na vozíku?

Vyššie spomínaný hotel v Linzi, vyhliadková veža Pyramidenkogel a Minimundus v Klagenfurte.

Najhoršie prispôsobené miesto pre jazdcov na vozíku?

Pöstlingbergkirche. A ubytovanie v Salzburgu.

Najkrajší úsek cesty?

Diaľnica A10, úsek od odbočky Hüttau po odpočívadlo Bruderloch (cesta do Salzburgu).

Najnudnejší úsek cesty?

Diaľnica A1, od Linzu po Sankt Pölten.

Najpríjemnejší šok?

Objavenie jazera Mondsee. A to, že v Linzi sa v podstate dohovoríte po česky.

Najhorší šok?

Ubytovanie v Salzburgu a neochota čašníkov v troch reštauráciách v Klagenfurte usadiť nás.

Ktoré navštívené mesto má najlepšiu atmosféru?

Linz. Veľa mladých ľudí. Na uliciach to žilo.

Ktoré navštívené mesto malo najhoršiu atmosféru?

Asi Salzburg. Oproti Linzu bol vidieť kontrast v tom, že tu nebolo na ľuďoch vidieť takú pohodu. Môj subjektívny dojem bol, že Salzburg bol príliš uzavretý do seba, namyslený na svoju históriu.

Najpríjemnejší zážitok?

Vyhliadková veža Pyramidenkogel. Milujem výšky a diaľky a sem som chcel ísť už dávnejšie, takže sa mi splnil sen.

Najotravnejší zážitok?

Neustále vypisovanie kontaktných formulárov kvôli trasovaniu COVID-u. A preukazovanie sa COVID-pasmi. Ale chápem, je to nutnosť a ako cudzinci sme to skrátka museli rešpektovať.

Sumár

Takýto spontánny viacdňový výlet bez veľkých príprav som hádam absolvoval prvýkrát. A bolo to dobré rozhodnutie. Videl som kus sveta, objavil som nové miesta a odnášam si nové zážitky. Každému by som odporúčal, aby takýto výlet raz za život skúsil - a nemusí to byť zrovna Rakúsko. Je skvelé nachvíľu vypadnúť zo zabehnutých koľají a nechať sa viesť rôznymi novými cestami.

Samozrejme, veľké poďakovanie patrí môjmu asistentovi Tonovi. Predovšetkým za jeho obetavosť a energiu, ktorú počas celej cesty zo seba vydal. Je skvelé mať pri sebe tak šikovného človeka, s ktorým zdieľame spoločné nadšenie pre cestovanie.

Sledujte Túlavé kolesá aj naďalej, z času na čas tu pribudnú nové články z nových miest. A ak chcete vidieť videá priamo z našich ciest, sledujte môj YouTube kanál Roads of Slovakia, kde mapujem (nielen) slovenské cesty z palubnej kamery.

Foto: Tono Puk