Prvý tohtoročný výlet mal pomerne neskorý dátum - posledný júlový víkend. Destinácia nebola veľmi ďaleká, no spomienky na moju predchádzajúcu návštevu dotyčného miesta také boli. A tak sme sa spolu s asistentom vybrali na vysokohorskú túru do... Schönbrunnu.
O tom, na aké odkazy na slovenskú politiku sa dá naraziť v mestečku Opatija a v jeho blízkom okolí, sa dočítate v predchádzajúcej časti.
O tom, ako sme navštívili koloseum a pritom sme nemuseli cestovať až do Ríma, sa dočítate v šiestej časti.
Šiesty deň sme mohli absolvovať len vďaka tomu, že sme sa dokázali vrátiť z miesta navštíveného deň predtým. Kde to bolo a čo sa vlastne stalo, sa dočítate v predchádzajúcej časti.
Prečítajte si aj štvrtú časť o výjazde na ostrov Krk.
V predchádzajúcej časti sme boli vystavení veľkému množstvu turistov. Prečítajte si článok o Dni 3, aby ste zistili, prečo sme nasledujúci deň opísaný v tejto časti hľadali väčší pokoj.
Aby sme na Deň 3 nabrali dosť energie, tak sme predchádzajúci deň strávili len v Rijeke. No aj tak sme si dali riadne "do tela". Prečo? Dočítate sa tu.
Pre kontext si prečítajte aj prvú časť tejto série, v ktorej sme boli opľutí na rakúskom diaľničnom odpočívadle.
Najprv pár faktov o cieľovej destinácii. Rijeka je tretie najväčšie mesto Chorvátska. Nachádza sa na severnom pobreží tejto prímorskej krajiny v Kvarnerskom zálive.
Áno, uznávam. Nadpis je prehnaný, no po prečítaní nasledujúcich riadkov mi snáď dáte za pravdu. Koncom novembra som sa zúčastnil Majstrovstiev Európy v paralympijskom športe boccia, ktoré sa uskutočnili v Seville na juhu Španielska a rozpoviem vám, prečo ich budem volať majstrovstvá šialeností.